The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Twenty-five

Položil som ju na posteľ a nahol sa nad ňu. Z tváre som jej odsunul jej modrú ofinu a prstom prešiel cez jej líce až ku krku. Jej pokožka bola tak jemná, voňavá.. Len veľmi ťažko som sa teraz dokázal kontrolovať. Tesáky sa mi samé od seba v očakávaní vysunuli. Bez rozmyslu som jej nimi prešiel po krku. Tak jemný.. Vyzerala tak krehko, až som sa bál, že sa mi v rukách rozpadne. Že stačí jeden silnejší dotyk a praskne ako porcelánová bábika. Lákala ma. Neviem prečo, ani ako, no vedel som, že to tak bude navždy. Že ma bude lákať až do konca vekov. Jednou rukou som jej nahol hlavu na stranu a druhou jej prešiel cez stehno až na bok, za ktorý som ju chytil. Už som chcel v ústach cítiť jej krv, no najprv som sa na ňu pozrel. Chcel som mať jej úplné povolenie.

Nadýchla som sa. A súhlasne som prikývla na jeho pohľad.

"Keby niečo, krič. Ja prestanem." Povedal som hlasom poznačeným túžbou a pomaly do nej zaryl svoje tesáky. Jej krv bola tak dobrá.. Opantala všetky moje zmysly. Jednou rukou som ju stále držal za hlavu a zabáral si prsty do jej rozpustených vlasov. Ešte stále boli trocha mokré od mora. Druhou rukou som ju hladil na boku, raz vyššie potom nižšie a tisol som sa k nej ako sa len dalo.

Silno som držala perinu a snažila sa vydržať tú bolesť.

Po chvíli som sa od nej odtiahol a oblízol jej ranu. "Pohode?" Opýtal som sa jej starostlivo.

,,Hej." Odpovedala som jednoslovne.. Vydýchla som si a zostala ležať.

Pozrel som jej na krk. Už tam nemala ani stopu po rane. "Moje uhryznutie sa ti už zahojilo.." Povedal som jej. "Uhmm.. Prinesiem ti vodu. Tú teraz potrebuješ." Usmial som sa na ňu.

,,Dobre" Usmiala som sa a zatvorila som oči.

Išiel som do kuchyne, odkiaľ som vzal pohár a fľašu minerálky. Doniesol som to hore a podal Alyi už naliaty pohár s vodou.

Otvorila som oči a sadla som si.,,Vďaka" Vzala som si pohár a obsah som vypila. Potom som si vzala rovno celú minerálku, ktorú som do polky vypila a podala mu ju naspäť. Znova som si ľahla na posteľ.

Zasmial som sa. "Ten pohár bol zrejme zbytočný." Odložil som fľašu aj pohár a ľahol si k Alyi, ktorú som vyzul a prikryl.

Zatvorila som oči. Chcelo sa mi spať.

"Kľudne si pospi. Ja na teba dám pozor." Zdvihol som jeden kútik úst.

Zaspala som. Zobudila som sa až neviem kedy, keď už bola tma. Pozrela som na Louisa.,,Koľko je hodín?" Zašepkala som.

"Niečo po deviatej. Nemal som to srdce, zobudiť ťa." Zašepkal som.

,,To nevadí.. Doma si už zvykli" Sadla som si.

"Chceš už ísť?" Pozrel som na ňu. Mala tak rozhádzané vlasy, no prišlo mi to tak príťažlivé.

,,Nie.. Nechcem ísť domov" Zakryla som sa viac perinou.

Zasmial som sa. "No dobre. Chceš ešte spať?" Slabo som sa na ňu usmieval.

,,Nie"

"Tak?" Zdvihol som obočie.

,,Chceš, aby som odišla?" Zdvihla som obočie.

"Nie. To nechcem. Nie si hladná? Nemám ti niečo spraviť?"

,,Dnes som už jedla, takže ak nechceš, aby to dopadlo tak ako naposledy, keď som sa u teba najedla, tak nie" Usmiala som sa.

"To nechcem, ale vzal som si časť tvojej krvi.." Mykol som plecami.

,,Ak sa nemýlim, už zajtra ju budem mať späť" Mykla som plecom.

Zasmial som sa. "To je dobre."

,,No.. Pre teba až moc" Vyplazila som mu jazyk.

"Bože, tak som to nemyslel." Pretočil som očami.

Zachechla som sa.

"Čo budeme robiť zajtra? Neleziem ti už na nervy? Možno chceš robiť niečo iné.. Som ale somár. Ak nechceš, neprídem. Len to povedz. Nie že ťa do toho budem nútiť." Pozrel som na ňu.

Zamračila som sa.,,Si v pohode?" Hovoril strašne veľa.,,V pohode.. Dokiaľ mi nespievaš na nervy mi nelezieš. V podstate sa vďaka tebe ani nenudím"

Oddychol som si. "To je dobre. Aj keď ja rád spievam." Uškrnul som sa a nadýchol sa. Otvoril som ústa, že začnem spievať, no jej ruka mi v tom zabránila.

,,Nie.. Nie" Pokrútila som hlavou.

Smutne som na ňu pozrel. "Posím." Zamrmlal som jej do ruky.

,,Sľúb mi, že sa somnou neprestaneš baviť, keď budem človek a možno ti to dovolím" Zdvihla som obočie.

"Subuem." Povedal som. Jej ruka mi deformovala slová.

Ruku som dala preč. Bol naozaj zlatý ako tak hovoril.

"Sľubujem." Pritiahol som si ju do objatia a pobozkal na čelo.

,,Vieš.. Jednu vec, čo skoro nikto nevie.. O džinoch, nevieš" Odtiahla som sa od neho.

"A to je?"