The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Twenty-two

POHĽAD - RIA - NAMIESTO ALYI

Išla som otvoriť.. Tyler už odišiel.,,Ahoj" Povedala som smutne.. Neviem, čo mu mám povedať.. Ako mu mám vysvetliť, čo sa stalo, kým tu nebol? A čo už len mňa a Tylera? Bože..

"Ahoj." Usmial som sa na ňu.

Bála som sa.. Čo mu poviem.. Ako mu to vysvetlím? Nechcem raniť jeho city. Viem, že on by mi neublížil, ale ja jemu tiež nechcem.. No na to už je neskoro.

Zdala sa mi zvláštna. "Môžem ísť dnu?" Opýtal som sa.

,,Uhm.. No.. Asi hej" Uhla s z priestoru dverí nech vojde.

"Stalo sa niečo?" Opýtal som sa jej, keď sme už boli v jej izbe.

,,Uhm... Hej" Pozrela som do zeme.

"A?" To mi nič nepovie?

,,Ja... Ah.. Bože.. Ja... Ja neviem ako ti to mám povedať.. Ešte som sa v takejto situácii nikdy neocitla" Zamračila som sa.

"Kľud. Len to jednoducho povedz. Ja to prežijem." Aspoň som v to dúfal.

Podišla som blízko k nemu.,,Louis.." Ťažko som sa nadýchla..,,Mô-môžme zostať kamaráti?" Spýtala som sa úplne vydesená z jeho reakcie. Nečakám nič dobré.

"Ja.. Och.." Odvrátil som od nej zrak. Týmto ma naozaj prekvapila. Klamal by som, ak by som tvrdil, že to nebolelo. "Dobre." Pomaly som prikývol. Nejako sa z toho predsa dostanem..

Bolelo ma vidieť ho tak sklamaného.. Celá som sa triasla z tejto celej situácie. Psychicky mi bolo vážne zle.,,Prepáč" Pozrela som na zem a začala plakať. Bolo toho aj na mňa moc. Nechcela som, aby ma videl plakať. Preto som cúvla ďalej od neho a rozbehla som sa do kúpeľne, kde som sa zamkla a oprela sa o dvere. Ako som začala zrazu som nevedela prestať. Skĺzla som sa po ich dĺžke a bolestivo vzlykala.

"Ria, otvor. A neplač. Nespravila si nič zlé. Neplač.. Prosím."

Vnímala som jeho slová ale nevedela som prestať.,,U-ublížila som ti!" Vzlykla som.,,Ja-ja.. Ja som skutočne nechcela.."

"Otvor, prosím. Inak tie dvere vylomím."  Snažil som sa k nej dostať.

,,Opieram sa o ne.." Vzlykla som.

"Tak sa posuň a otvor. No tak.." Netrpezlivo som tam stál.

Horko ťažko som vstala zo zeme a ešte ťažšie sa udržala na nohách.,,Ja.. Nechcem, aby si ma takto videl.. Ja som ti práve dala kopačky.. Ako.. Prečo to tak zle znášam aj ja preboha?" Oprela som si hlavu o dvere.

"Ria.. Otvor."

Zhlboka som sa nadýchla. Odomkla som dvere a odstúpila som.

"Poď sem." Objal som ju. Teraz sme to potrebovali obaja.

Silno som ho stisla.,,Prepáč mi to" Vzlykala som. Snažila som sa dýchať normálne, ale stále som vzlykala.

"Šš.. Neplač." Snažil som sa ju ukľudniť. Naozaj jej to ublížilo. Toto len dokazuje, aké veľké sú jej city.

,,Chceš sa somnou vôbec kamarátiť alebo si súhlasil, aby si nezranil ty mňa?" Vzlykala som pomedzi slovami.,,Povedz pravdu.. Ja to znesiem" Ďalší vzlyk.. No to znelo tak uveriteľne ako banán rastúci zo zeme.

Ticho som sa zasmial. "Áno. Len to chce trocha času." Zdvihol som jeden kútik úst.

Pozrela som naňho.,,Je.. Je to.. Je to kvôli Tylerovi" Viac som sa rozvzlykala a počítala som s tým, že už ma zrejme po tejto pravde nebude chcieť objať, takže som od neho cúvla a oprela sa o dvere nech mám aspoň nejakú podporu. Po ich dĺžke som sa skĺzla na zem a ruky oprela o kolená a o ne oprela hlavu a plakala ďalej.

Slabo som sa usmial a sadol si k nej. Objal som ju. "Hm.. Páčiš sa mu."

,,Hm.. Hej.. Ale.. Ja.. Ja som ťa..." Plakala som znova. Vedomie, že som nechala Louisa kvôli Tylerovi. Ja som potom beštia, zmija. To som ho celý čas len namotávala a nakoniec ho odkopla. Tak som sa cítila.

"Od včera som tomu veľké nádeje už nedával. Viem, aký je Tyler. A vlastne som rád, že si ma nechala kvôli nemu. Aj on si zaslúži niekoho, kto ho bude milovať."

Slabo som sa zachechtla.,,Takže ma nemiluješ?" Postupne som sa upokojovala.

"Mám ťa rád a bude chvíľu trvať, než sa z toho všetkého dostanem, ale milovať je myslím po tých pár dňoch prisilné slovo. Ja sa len ťažko zamilujem, keďže som príliš obozretný." Mykol som plecami.

,,Takže si mi klamal" Zasmiala som sa.,,Uhm.. Prepáč.." Zahryzla som si do pery.,,Iba.. To aspoň uľahčuje situáciu.. Vieš.. Ja som sama nevedela, čo je láska a aké to je milovať. No a ty si bol aj tak moja prvá "láska" a potom som stretla Tylera" Nad slovom láska som spravila úvodzovky.

"Netvrdil som, že ťa milujem. Skôr by som povedal, ľúbim."

Pousmiala som sa.,,Ľúbiť môžeš aj kamaráta však?"

"Áno." Usmial som sa.

,,Ľúbim ťa" Usmiala som sa a hodila som sa mu okolo krku, že dobre, že nespadol.

Zasmial som sa. "Aj ja teba."

,,Odpustíš mi niekedy?" Zamrmlala som mu do krku.

"Už sa stalo." Pousmial som sa.

Usmiala som sa.,,Ďakujem ti"

"Nemáš za čo."

Večer prespal zas u mňa. Som rada, že to takto zobral. Inak by som sa asi dokonca života nespamätala z toho, čo som spôsobila.

Ráno som odišiel za Alyou.