The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Twenty-three

POHĽAD - ALYA

Niekto zvonil, tak som hneď bežala otvoriť, inak zobudí pestúnskych rodičov.. Otvorila som.,,Heeejjjjj.. Čaukyyyy Maukyyy.. Boom!" Nastrčila som mu päsť.,,No taak.. Viem, že to chceš spraviť" Uškrnula som sa a päsťou som mu mávala pre ním.

Zahryzol som si do pery, aby som nevybuchol smiechom. Veľmi to nepomohlo, no dal som jej päsť.

Pokrútila som nad ním hlavou.,,Čšš! Oni spia" Povedala som a vytlačila som ho z dverí až von.,,Uhm.. Pôjdeme von" Usmiala som sa.

"No dobre." Usmial som sa.

,,Takže.. Máš nejaký nápad.. Kam by sme šli? Je nedeľa, takže by sme asi boli celý deň vonku, pretože oni budú celý deň doma" Mykla som plecom.

"Neviem. Po včerajšku už naozaj neviem."

,,Och.. Jasné" Prikývla som.

"Môžeme ísť na pláž."Navrhol som.

,,Myslíš niekde, kde sa nepokúsim zabiť?" Zdvihla som obočie.,,Hovorila som, že sa o to nepokúsim"

"Ja už neviem, či ti mám veriť." Priznal som sa.

,,Včera sme sa nejako dohodli, no nie?" Povzdychla som si.

Slabo som sa usmial. "To áno."

,,No tak potom vieš, že to nespravím. A rozhodla som sa tak vďaka tebe" Žmurkla som naňho.,,Inak.. Ohľadom včerajška.... Poď" Otočila som ho a kráčali sme po ulici.

Zdvihol som obočie.

,,Včera.. Ako si mi dal svoju krv.. Ja.. Akoby som ju aj cítila.. Celý čas, čo bola vo mne... Bolo to také.. Divné.. Ako keď si ma prepchal jedlom a musela som ísť vracať.. Ibaže to nebolo také silné. Jednoducho som cítila, že tá krv nieje moja.. Neviem, ako to bolo možné.. No a dnes ráno som to necítila, takže myslím, že je preč.. Vieš.. Prvý krát, čo si zo mňa vysal krv.. Vôbec nič mi nebolo a k tomu na druhý deň som mala už toľko koľko predtým.. Myslím, že sa mi rýchlo obnovuje krv, no a tú tvoju to nejako vyradilo zo systému môjho tela.. Ja fakt neviem" Pokrútila som hlavou.

"Je to možné. Niektoré magické bytosti to dokážu cítiť. Štandard je tri až päť dní, no u niektorých je to menej. Asi tak ako u teba." Mykol som plecami.

,,Ja niesom normálna.. Tiež som si myslela, že to bude dlhšie.. Ale.. Super" Zachechtla som sa.

Zasmial som sa.

,,Takže.. Pláž?" Zdvihla som obočie.

"Pláž." Prikývol som.

,,Tak fajn" Došli sme na pláž.

"Vyzuj sa." Povedal som a sám som sa vyzul.

Urobila som ako povedal. Pozrela som naňho.,,Chceš sa ísť kúpať?"

"Najprv si vychutnaj piesok pod nohami. Potom sa pôjdeme prejsť do mora. No pôjdeme len z kraja." Potiahol som ju za ruku.

Išla som s ním.,,Ako toto pomáha? Kráčať bosá po piesku?"

"Vnímaj ten pocit." Vyzval som ju.

,,Fyzický pocit" Zamrmlala som. No robila som ako povedal. Bolo to príjemné.

"Aké to je? Cítiš to?"

,,Hej" Pozrela som na nohy.

Usmial som sa. "To som rád."

Dostala som nápad. Chytila som ho za ruku a otočila ho tvárou k sebe.

Zdvihol som obočie, no čakal čo urobí.

,,Chceš sa ísť kúpať?" Uškrnula som sa a ťahala ho do vody.

"A ty?" Uškrnul som sa a vzal ju na ruky. Cestou som do piesku zhodil topánky a aj zvyšné veci, čo by som do vody nebral. To isté som spravil aj s jej vecami a vošiel s ňou do mora.

,,Ak ma budeš topiť, zabijem ťa" Pozrela som naňho vážnym pohľadom.

"Niee." Ponoril som nás do vody.

Snažila som sa dostať von a kopala som doňho. Nejak som sa mu v tej vode vykrútila so zovretia a plávala som ďalej. Nadýchla som sa, keď som od neho bola v dostatočnej vzdialenosti.,,Ty si ale idiot" Nahnevane som naňho pozrela.

Ihneď som priplával k nej. "Hm.. Už si to toľkokrát povedala, alebo aspoň niečo v tom zmysle.." Zasmial som sa.

,,No a?" Zdvihla som obočie.

Zasmial som sa.

,,Prosím.. Už ma nepotop" Zamračila som sa naňho.,,A ber to na vedomie, kým ti to ešte hovorím slušne. Nemuselo by to pre teba dopadnúť pekne" Uškrnula som sa.

"Ok. Nepotopím ťa." Zasmial som sa.

,,Fajn" Usmiala som sa a plávala na breh.

"No ták. Kam ideš."

,,Von"

"Prečo?" Išiel som za ňou.

,,Prečo nie? Čo tu mám robiť?" Zastavila som a otočila sa k nemu.,,Nemá to cenu. Môj život nemá cenu dokiaľ nemám pocity.. Chcem cítiť. A už!" Povzdychla som si.

"Ale ja neviem, ako ti ich vrátiť. Môžem ti len ukázať ako žiť. Neviem ťa donútiť cítiť." Pozrel som na zem. Cítil som sa vinný za to, že jej neviem pomôcť.

Vyšla som na breh.,,Ja viem, že nevieš.. Ale.. Ja viem.. Chcem to spraviť.. Už čoskoro. Bez pocitov som žila už dlho" Obliekla som sa.

"A ako?" Prišiel som k nej.

,,Budeš si želať.. Ty.. Alebo Ria.. Nechcem nikomu inému darovať moje posledné želanie. U vás som si aspoň istá, že ma hneď potom nezabijete" Zachechtla som sa.

"Želať?" Zamrmlal som.

,,Hej.. Máš nejaké želanie? Ak nie. Premysli si ho.. Máš čas.. Jasné?" Pozrela som mu do očí a usmiala som sa.,,Ešte chceš moju krv.. Na to nezabúdaj" Zdvihla som obočie.

"Dievča, ty si asi z Marsu." Pokrútil som hlavou.

,,Sama neviem odkiaľ pochádzam" Vyplazila som mu jazyk.,,Obleč sa a pôjdeme"

Zasmial som sa a obliekol sa. "A kam ideme?" Prišiel som k nej.

,,Ja neviem.. Bezcieľne blúdiť?" Mykla som plecom. Tu som už byť nechcela.

"No dobre." Odišli sme preč. Prechádzali sme sa po meste, keď sme stretli Riu a Tylera.