The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Twenty

POHĽAD - ALYA - NAMIESTO RII

"Bre ráno!" Zakričal som, keď som prišiel k Alyi do izby. Spala, takže som sa ju pokúsil zobudiť.

Okamžite som sa mykla a vyletela z postele.,,Bože.. Spôsobíš mi infarkt" Chytila som sa za srdce. Toto už viac vyzeralo ako on.

Uškrnul som sa a hodil sa na posteľ vedľa nej. "Šup, umyť sa, prezliecť, najesť a ideme."

Zavrčala som.,,Vždy ma budeš tak ponáhľať, čo?" Pokrútila som hlavou a išla do kúpeľne. Napustila som si vaňu a zatiaľ si umývala zuby.

"Ak si dáš vaňu, pridám sa." Uchechtol som sa. Nespravil by som to, som predsa s Riou, aj keď sme si nič nesľúbili.

Mykla som plecom.,,Neskoro" Uškrnula som sa.,,Už mám napustenú" Vypláchla som si ústa a do vane naliala veľa sprchového gélu, pretože nemám penu do kúpeľa. Pekne som to zmiešala, aby bola všade pena.,,Idem sa vyzliecť.. Budeš sa pozerať?" Otočila som sa k nemu. Myslela som to úplne vážne. Bolo mi to ukradnuté.

"Nie." Bol som v jej izbe.

,,Ale.. Že by sa náš úchylný upírik zamiloval?" Zachechtla som sa. Dvere som nechala otvorené. Vyzliekla som sa a vošla do vane plnej peny. Príjemná horúca voda. Bola som zakrytá penou.

Pozeral som von oknom.

Užívala som si kúpeľ a zatvorila som oči.

"Pohni si!" Zakričal som na ňu.

Zamrnčala som.,,Jasné.." Za chvíľu som bola vonku.. Len, aby nečakal moc dlho. Došla som za ním zabalená v uteráku. Pozrela som naňho. Vyzeral tak zamyslene. Došla som ku skrini a vyberala si nejaké oblečenie.

Keď sa obliekla, otočil som sa k nej.

,,Takže.. Jesť.. Ty si už jedol? Len aby som sa uistila, že sa neprestaneš ovládať a nezakusneš si mňa ako tvoj prenosný sendvič" Uškrnula som sa.

"Jedol."

,,Dobre.. Tak.. Ja ešte len idem.. Doma nikto nieje, takže môžeš ísť kľudne somnou dole" Usmiala som sa a zbehla schody.

Zasmial som sa a išiel za ňou.

Vybrala som si niečo z chladničky a najedla som sa. Vstala som.,,Tak.. Kam pôjdeme? Ako ma naučíš žiť?" Pozrela som mu zblízka do tváre.

"Pre dnes ti dovolím jazdiť na mojej motorke." Usmial som sa.

Šokovane som naňho pozerala. Spomenula som si na to, keď sme jazdili prvý krát a rozmýšľala som nad samovraždou. Možno by som to mohla teraz uskutočniť. Môj dokonalý plán. Dovolí mi riadiť ju, čiže svoj život budem môcť hocikedy skončiť.

"Ale žiadne hlúposti. Budem na teba dávať pozor."

Prekrútila som očami.

"Dobre. Poď." Postavil som sa.

Išla som za ním až kým sme vyšli von..,,Uhm.. Svoj dom si spálil... Teda aspoň hore. Kde máš motorku?" Zdvihla som obočie.

Uškrnul som sa. "Predsa v garáži."

,,A ten dom je ešte... Tvoj? Keď si mŕtvy.. Ja toto nikdy nepochopím" Pokrútila som hlavou.

"Je môj."

,,Dobre" Zdvihla som ruky do obranného gesta.

Vytiahol som motorku a následne jej vysvetlil riadenie. "No poď." Posadil som ju na motorku a sám si sadol za ňu.

Mám šancu. Neviem na čo mi vysvetľoval riadenie.. Ale je zlatý ako si myslí, že ma učí. Vnútorne som sa pousmiala. Mám 282 rokov.. Na motorke som už jazdila. Naštartovala som a vyrazili sme. Išla som pokojne.. Ako vždy.. Som pokojný živel.

"Vieš, ak si to chceš užiť, mala by si zrýchliť. Ak by sa niečo stalo, som tu, takže.." Objal som ju silnejšie okolo pása.

,,Čo ak si to neužijem? Aký to má zmysel? Nemôžem cítiť.. Najradšej by som umrela" Poslednú vetu som pošepkala potichu, čo snáď ani nepočul keďže motorka dosť hučala. No vzápätí som hneď pridala plyn a išla možno až moc rýchlo.

"Vieš, počul som ťa. Možno to nebude také zlé. Možno časom niečo budeš naozaj cítiť."

,,Čože?" Odkričala som mu. Nemala som poňatia, čo hovoril. Motorka je hlasná.

Zopakoval som to hlasnejšie a bližšie pri jej uchu.

,,Hej.. Nehuč mi do ucha.. Au" Jednou rukou som si pošúchala ucho a zas sa venovala riadeniu motorky. Pridala som. Bola som pripravená.. Zbaviť sa môjho utrpenia. Ani on by to nezastavil. Načo sa snažiť cítiť, keď sa to aj tak nepodarí? Smrť je jediné východisko.

Keď zrýchlila, dal som si obzvlášť pozor, aby sa jej niečo nestalo.

Prudko som trhla volantom a obaja sme spadli. Ešte niekoľko metrov som sa šúchala po zemi a potom tma. Bolelo to, ale bola som spokojná.