The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Thirty-eight

,,Hej" Pozrela som naňho.

"Povedala si, že neodídeš." Povedal som cez zuby.

,,Nemáš pocity" Zdvihla som obočie.

"Ja nie som úplne bez pocitov. Ostali mi len tie záporné. Takže ma neser.. Niečo si povedala." Chytil som ju za zápästie a pritiahol si ju k sebe.

Vyvalila som oči.,,Fajn.. Tak možno by som mohla použiť tvoje slová.. Možno som to povedala.. Ale teraz mi to je u Riti!" Zavrčala som.

Uškrnul som sa. "Vieš, naozaj sa držím, aby som nestratil kontrolu. No robíš mi to fakt ťažké."

Prevrátila som očami.

"Neviem kvôli čomu, ťa mám držať pri sebe a chrániť.. No ja to dodržím, aj keď si neviem spomenúť prečo." Vošiel som si rukami do vlasov. Naozaj som si to nepamätal.

,,Ako je možné, že si to nepamätáš?" Zdvihla som obočie.

"Neviem. Asi sa to viazalo na pocity. Čo ja viem. Zabudol som na ne, zabudol som aj na to" Odvrkol som.

,,Mal si ma rád" Pozrela som na zem a vytrhla si moju ruku z jeho zovretia.

"Hej.. Asi aj preto som si tie pocity vypol. Na čo mať niekoho rád, keď ten druhý to neopätuje..?"

,,Ja som ťa mala rada" Pokrútila som nad ním hlavou.

"No.. Z toho čo si pamätám to tak nevyzeralo."

,,Predtým som bola bezcitná.. Ale ako som sa stala človekom začala som si ťa obľubovať.. No ale to už je preč, pretože ako odišli tvoje pocity, tak odišli aj nejaké tie moje kladné k tebe" Povdzychla som si.

"Čo už." Mykol som plecom.

Prekrútila som očami.,,Idem do izby" Vstala som a išla si ľahnúť.

"Ok." Povedal som a sadol si za notebook. Objednal som prehliadku.

Ležala som v posteli a rozmýšľala.

Keď som to dokončil, išiel som si ľahnúť aj ja. Prehliadka má byť vraj až o dva týždne.. Preto až takmer dva týždne, prebiehali pomaly, nudne a krvavo..

POHĽAD - RIA - NAMIESTO ALYI
Prešli skoro dva týždne a nevedela som prestať myslieť na Alyu. Odvtedy, čo tu bola naposledy sa ani nezastavila.. Čo ak jej Louis niečo urobil? Rozhodla som sa dôjsť za ním. Teraz mu zvoním na dvere.

So zavrčaním som otvoril dvere. Uškrnul som sa. "Aa.. Večera došla."

Vyvalila som oči. On je vážne bez citov. Už si začínam uvedomovať, že prečo mi hovoril, že som mala šťastie, že som ho nespoznala, keď bol bezcitný. On ma práve nazval večerou?,,Ok.. Aj ja som ťa rada videla" Otočila som sa na opätku a rozhodla sa vrátiť sa späť. Asi sa teda moja záchranná misia predsa nekoná.

"Hmm.. Tak niekedy nabudúce." Mykol som plecom.

Otočila som sa k nemu.,,Je Alya v poriadku?" Musela som sa predsa uistiť.

"Je. Práve vyberá akej farby bude spálna." Prekrútil som očami. Z realitky nám volali už pred týždňom. Ten dom je už náš.

,,Vy.. Sa sťahujete?" Zdvihla som obočie. Tak toto ma prekvapilo.. Ona si tu s ním normálne nažíva.

"Hej. Hneď vedľa má rodičov. Je to "riskantné"." Spravil som úvodzovky vo vzduchu.

,,Jaj.. A kam pôjdete?"

Povedal som jej adresu.

,,Tak fajn... Uhm.. Skutočne si... Bezcitný?" Pozrela som mu do očí.

"Chceš sa o tom presvedčiť?" Uškrnul som sa.

,,Nie.. Ja.. Uhm.. Je to kvôli mne, že?" Pozrela som do zeme.

"Aj. A teraz idem. Nech nevyberie rúžovú. To potom môžem spálňu prefarbiť s krvou." Odvrkol som.

Zamračila som sa. Skutočne je iný.. Odišla som. Alya to musí mať ťažké.

"Tak.. Čo si vybrala?" Išiel som k Alyi.

POHĽAD - ALYA
,,Rozmýšľala som nad modrou.. Alebo fialovou.. Ale viac by som brala asi túto bledo modrú.. Je taka pekná do tyrkysova" Povedala som.

Prekrútil som očami, no súhlasil som. Lepšie ako ružová.

,,Ako boli moje vlasy" Povdzychla som si.

Pozrel som na ňu. "Veď si vlasy môzeš prefarbiť."

,,To neurobím.. Ničí to" Pozrela som naňho.

"Tak povedz Tylerovi. On ti ich premení."

,,To by dokázal?"

"Asi áno. Je dosť mocný."

,,Super.. Tak to spravme!" Vyskočila som nadšene na nohy a skočila mu okolo krku.,,Ďakujem za radu" Usmievala som sa od ucha k uchu. Potom som si uvedomila, čo som vlastne spravila. Pomaly som ho pustila.,,Uh.. Prepáč"

Vraždil som ju pohľadom. "Zajtra za ním pôjdeme. Sama k nemu netrafíš." Otočil som sa a odišiel do izby, kde som sa hodil na posteľ.

Povzdychla som si a sadla si späť na stoličku.

Za tie dva týždne som si na ňu celkom zvykol. No na tie jej prejavy vďačnosti nie.

Už som mala blbú náladu.

S povzdychom som sa postavil. Bol som hladný.

Vypla som počítač a stále sedela na stoličke.

Išiel som po schodoch dole, keď mi do nosa udrela Alyina vôňa. Moje oči sčerveneli a tesáky sa vysunuli. Ihneď som bol pri nej. Stála pred oknom a pozerala von. Zo zadu som jej prehodil jej rozpustené vlasy na jednu stranu a naklonil sa k nej. Jednou rukou som ju objal okolo pása a pritiahol si ju k sebe bližšie. Voľnou rukou som jej prešiel po krku. Po chvíli som jej po ňom prešiel tesákmi.