The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Three

Zliezla som.,,Vďaka"

Odprevadil som ju až k dverám. "Ak chceš, vezmem ťa ráno do školy." Žmurkol som na ňu.

,,To by bolo fajn.." Usmiala som sa. Zarazila som sa a otočila sa k nemu.,,Ale niesme kamarátmi, že?" Prižmúrila som oči.

"To je už na tebe!" Zakričal som, keď som otváral dvere od svojho domu. "Tak ráno." Zamával som jej a vošiel dnu.

Zamračila som sa. Ten Blb býva vedľa. Vošla som do domu. Samozrejme som mala pestúnsku rodinu.,,Čaute!" Zakričala som.,,Ahoj Alya.. Ako bolo v škole?" Spýtala sa ma pestúnska mama.,,Prežila som" Mykla som plecom.,,Idem do izby" Išla som do izby.,,Ale no Al.. Chcem sa s tebou rozprávať" Kričala za mnou. Ignorovala som ju a zabuchla som dvere na izbe.

Keď som vošiel do svojej izby, uvidel som Alyu. Paráda. Má izbu hneď oproti mne.

Sadla som si na posteľ. A hneď som sa na ňu hodila. Šťastie, že nemám pocity. To by bol život.

Veci som si odložil k stolu a zišiel do kuchyne.

Spravila som si úlohy a išla jesť.

Spravil som jedlo, ktoré malo byť na večeru a odišiel do obývačky.

Došla som do izby.. Otvorila som okno nech vyvetrám, no čo som nevidela? Louis.. On má dokonca aj okno pred tým mojím.. To je snáď karma.

Uškrnul som sa. Išiel som si do izby po mobil a koho neuvidím. Zakýval som Alyi a išiel naspäť do obývačky.

Prekrútila som očami. Nudila som sa.. Fakt.. Môj život je tak zmysluplný.. Mám už 282 rokov, ale stále sa držím.. Ja som neuveriteľná.

Za tie roky, čo som na svete, som videl veľa pokrokov. No najviac ich bolo v technike.

OK.. Ešte som nemala ani žiadny vzťah. Nemá to zmysel.

Nudil som sa, preto som vyšiel naspäť do izby a otvoril okno. "Neprídeš sem?" Zakričal som na Alyu. Znudene ležala na posteli.

Vstala som a pozrela som von oknom.,,Nechce sa mi.. Ak chceš Poď ty sem!" Zasmiala som sa.

"Ok." Vyskočil som a pristál až u nej v izbe. "To bolo ľahké." Skonštatoval som.

,,No.. Vidíš.. Ja by som sa tam musela dotrepať" Mykla som plecom a cúvla, aby som mu dala priestor, lebo skočil kúsok odomňa.

"Prišiel by som po teba." Žmurkol som na ňu.

Pokrútila som hlavou.

"Ako sa máš? Dlho sme sa nevideli." Uchechtol som sa a rozhliadol sa po jej izbe.

,,Ako vždy" Mykla som plecom.

"A to je?" Zdvihol som obočie.

,,Žijem"

"Hmm.. To je potom na nič život." Skonštatoval som.

,,Hm... Nehovor."

"Naučím ťa žiť život na plno. Nie iba prežívať." Postavil som sa pred ňu.

Zdvihla som k nemu hlavu.,,Prosím?"

Pretočil som očami. "Ukážem ti, ako si užívať život." Pozrel som na ňu so širokým úsmevom.

,,A ako? Ja.. Nepotrebujem.. Už som si zvykla.. A naplno by to u mňa aj tak nešlo" Keďže nemám pocity nikdy si nič neužijem.

"Za skúšku nič nedáš."

,,Vážne? Takže.. Znamená to, že za to nič na oplátku nebudeš chcieť?" Zasmiala som sa.

"Hmm.. Lákavá predstava, ale nie." Usmial som sa. "No ták." Spravil som psie oči.

,,Uh.. Vieš, že to možno akurát tak zaberá na takých psíčkarov alebo na húfu báb, ktoré idú po takých aký si ty"

Prekrútil som očami. "No dobre." K úsmevu som pridal tesáky. "Čo takto?" Zdvihol som obočie.

,,To zaberie možno na niekoho, kto má aj strach" Mykla som plecom.

"S tebou to bude ťažké." Zhodnotil som.

,,Nuž.." Prešla som k mojej posteli a sadla som si. Nemôžem za to, že nedokážem cítiť. Toľko krát som sa snažila.. Alebo aspoň sa tváriť, že niečo cítim. Strach, lásku, nenávisť, smútok.. No nič.. Nedokážem to.

"Tak? Aspoň to skúsiš?"

,,No.. Dobre.." Pozrela som na zem a zas rozmýšľala. Niekto by si pomyslel, že som smutná, ale to je nemožné.

Rukou som jej zdvihol bradu. "Začneme zajtra." Usmial som sa a dal jej bozk na čelo.

Zdvihla som obočie. Čo to práve spravil? Čo si to dovoľuje. Postavila som sa a pozrela mu do očí.,,Fajn.. Pod jednou podmienkou"

Postavil som sa rovno oproti nej. "Akou?" Zdvihol som obočie.

,,Nebudeš sa ma dotýkať" Založila som si ruky na hrudi. Nebol odomňa o toľko vyšší. Bola som mu asi po bradu. Možno pery..

Zasmial som sa. "Niektoré aktivity to však vyžadujú."

,,A to sú?" Zamračila som sa.

Uškrnul som sa. "Nemusíš sa báť. Nič mládeži neprístupné." Žmurkol som na ňu.

,,Báť" Zopakovala som a zachechtla sa.,,Uhm.. Tak povedz, čo"

Pokrútil som hlavou. "Nie, nie. To je prekvapenie."

Zdvihla som obočie.,,Chceš ma zas kusnúť nebodaj?"

"Nie, aj keď ma to láka. Bez tvojho dovolenia by som to nespravil."

,,Hm.. Mne je aj tak jedno, čo urobíš." Povzdychla som si. On len môže byť šťastný, že keďže nemám pocity mu nikdy nič nebudem vyčítať.

"Vážne?" Opýtal som sa a za pás ju k sebe pritiahol. Pozeral som jej do očí.