The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Fourty-four

Túto časť venujeme klarkad123 a 11macka11 pretože sme to písali zároveň keď sme si písali s nimi a spomínali sme aj tento príbeh. Cez 1000 komentárov v časti IAW. 😁

Vzal som ju až k nášmu novému domu. Máme veľký pozemok, takže máme viac súkromia. Žiadny zvedavý susedia. Tí sú od nás ďalej a sú tak finančne zaobstaraný, že mi im budeme ukradnutý.

,,Však sme izolovaný" Povedala som, keď ma položil pred dvere.

"Veď si to tu videla. A nie sme. Iba sú od nás naši susedia trocha ďalej. Uhm.. Vieš, vybrala si dom, ktorý sa v podstate zaraďuje k vilam." Zasmial som sa.

Pozrela som naňho.,,Ty si povedal, že mám vybrať taký" Odfrkla som si.

"Mne by to bolo jedno." Zdvihol samobranne ruky.

,,Ale" Zamávala som okolo seba rukami.,,Nehádž to na mňa" Zamračila som sa a vošla do domu.

"Neháďžem. Len som to nechal na tebe. Chcel som, aby sa ti páčil. Aby si žila v dome, ktorý bude pre teba domovom.."

Musela som zastaviť. To bolo tak pekne povedané.. Ja už tieto emócie vážne neovládnem, čo?

"Je prerobený tak, ako si chcela." Povedal som keď som prišel k nej.

,,Aj ako bezcitný si sa staral o môj názor" Povedala som potichu.

"Myslím, že som ťa mal stále rád. Iba som sa tomu priveľmi bránil."

Nadýchla som sa. Nepríjemná téma. Priveľmi bránil. Však by ma zabil...

"Ešte raz, prepáč mi to.." Otočil som sa tvárou k nej. "Myslíš.. Myslíš, že by si mi to mohla raz odpustiť?"

Zatvorila som oči.,,Prosím.. Ja.. Neriešme to"

Prikývol som a sklonil hlavu. "Veci máš v izbe, ktorú si si vybrala."

Prikývla som.,,Idem sa vybaliť.. Aj ty by si sa mal" Mykla som plecom a išla do izby.

Bez slova som odišiel k sebe do izby.

Zatvorila som sa do izby a sadla si na posteľ a tvár som si zakryla rukami.

Začal som sa vybaľovať. Bol som ako telo bez duše.

Chcelo sa mi plakať. Nevedela som prestať myslieť na Louisa. Je tak iný. Zrazu je späť. Aký bol.. Je milý a priateľský a nápomocný a k tomu roztomilý.. Ale.. Ako si mám zvyknúť teraz na toto, keď bol tri týždne tak bezcitný.. Zabíjal a ani nad tým dva krát neuvažoval. A toľkokrát mi ublížil.. Vždy keď sa naňho pozriem. Vidím, že sa usmieva, že je šťastný a ako zlato vyzerá, zabolí ma srdce. Myslím totiž na to aký bol zlý, diabolský, úchylný, vraždiaci predtým.. A to.. To ma ničí.

Keď som všetko vybalil, išiel som do kuchyne.

Vstala som a rozhodla som sa vybaliť si tie veci.

Alya musí niečo jesť, no musí to byť ľahké na žalúdok. Preto mi chvíľu trvalo, než som prišiel na to, čo jej navarím.

Vybalila som si všetky veci. Ani mi to nezabralo veľa. Izbu som si spravila útulnejšiu.. Aby som sa zabývala. Dúfam, že tu už zostanem.. Za život som sa sťahovala toľko krát...

Varenie mi išlo od ruky. Vždy keď ku mne prišli sestrine deti, musel som im vyvárať..

Podišla som k oknu a pozerala som von.

Keď som všetko dokončil, rozhodol som sa ísť po Alyu. Aj tak už bolo niečo po dvanástej. Čas na obed.

Okno som otvorila a zvonka som si sadla na parapetu. Okolie bolo skutočne nádherné. Dobre sa tu rozmýšľalo.

Zaklopal som jej na dvere.

Nechcelo sa mi vstať.,,Kľudne Poď ďalej" Povedala som a vo vzduchu hompáľala nohami. Bola to celkom výška.

Keď som otvoril a prišiel dnu, takmer som dostal infarkt. Ihneď som bol pri nej a držal ju okolo pása. "Chceš nás zabiť?"

,,Nás?" Pozrela som naňho.,,Nemusíš ma držať.. Som v pohode" Prekrútila som očami.

S nevôľov som ju pustil. "Spravil som ti obed. Niečo zjesť musíš."

,,Fajn.. Za chvíľu tam som" Povedala som a zas hojdala nohami vo vzduchu.

"Ja z teba budem mať naozaj infarkt." Zamrmlal som.

,,Môžu upíri dostať infarkt?" Zamyslene som pozrela na oblohu.

"Nie. Ale budem prvý." Zasmial som sa.

,,Hm.. Aspoň o tebe budú iní vedieť" Zachechtla som sa.

Uškrnul som sa. "No poď. Vychladne ti to."

,,A čo si robil? Myslím aké jedlo"

"Slepačia polievka. Tá je dobrá na žalúdok. Teda, myslím.. Nie som človek." Mykol som plecami.

,,Och" Mykla som plecom a otočila som sa k nemu. Skočila som dole.,,Fajn.. Poďme"

Usmial som sa na ňu a išiel s ňou do kuchyne.

Sadli sme si za stôl.,,Ďakujem" Usmiala som sa a začala som jesť.

Usmial som sa a sadol si oproti nej.

Keď som dojedla odložila som tanier.,,Pôjdeme nejak zabiť čas?" Pozrela som naňho.

"Môžeme.. Uhmm.. Ja.. Mali by sme dať Rii vedieť, že mám pocity. Mala o teba strach a ja som.. No povedze, že som bol bezcitný bastard." Sklonil som hlavu.

,,Hej.. Hovorila mi, že si ju nazval jej večerou" Povedala som horko ťažko.

"Áno." Zložil som si hlavu do dlaní. "Ja.. Musím ísť." Postavil som sa a odišiel k sebe do izby.. Cítil som sa hrozne.

Povdzychla som si a zavolala som Rii. Zdvihla.,,Alya.. Preboha! Voláš práve včas! Ak.. Ak nejako môžeš.. Ja.. Ja neviem komu sa mám ozvať! Prosím pomôž mi!" Kričala do telefónu. Hneď som spozornela. Jej hlas bol plný paniky.,,Čo.. Čo sa deje?" Spýtala som sa netrpezlivo.,,Je tu.. Je tu!" Zakričala a spojenie sa prerušilo. Okamžite som vletela k Louisovi do izby, že som mu dobre, že dvere nerozrazila.