The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Fourty-one

Privrela som oči. Dotkol sa tej predošlej rany, čiže už len to zabolelo. V tom niekto zazvonil. Otvorila som oči a pozrela na Louisa.

Zavrčal som a rukou udrel do steny.

,,Že by sa karma vracala?" Pošepkala som.

"To iste. Je to iba ďalší mŕtvy." Povedal som a išiel otvoriť. Mal som pravdu. Bol to nejaký podomový predajca. Takže som ho rýchlo odvliekol do mesta a zabil. Potom som sa vrátil k Alyi. "Kde sme to prestali?"

,,Čo si s ním spravil?" Vyvalila som naňho oči.

"Vravel som.. Bol to iba ďalší mŕtvy." Pomaly som k nej išiel.

Rukou som sa udrela do hlavy.,,Si fakt príšerný" Sadla som si na gauč.

"A ty si o chvíľu mŕtva." Zasmial som sa.

Zdvihla som k nemu zrak. Pozrela mu do očí.,,Bože.. Osoby sa dokážu tak rýchlo zmeniť. Táto záhada tohto života je vážne zaujímavá" Odvrátila som od neho zrak a pozrela sa naokolo.

"Snažíš sa, aby tvoje posledné slová vyzneli múdro?"

Začala som sa smiať.,,Bože.. Kde teba rodičia vyhrabali?" Pokrútila som hlavou.

"Máš 282 a nevieš ako vznikajú deti?" Pokrútil som hlavou.

,,Ty si dnes jedol vtipnú kašu alebo ti toto spôsobuje moja krv?" Smiala som sa ešte viac.

"Ty sa to už nedozvieš." Donútil som ju ľahnúť si na gauči a sadol som si na ňu.

Pár krát som sa zhlboka nadýchla a snažila sa upokojiť si tep. Prestala som myslieť na to, čo sa stane teraz. Čo mi on urobí. Upokojila som sa. Vydýchla som. Posledný krát som mu pozrela do tých jeho nádherných sivých očí. Bože.. Vždy to boli nádherné oči. Tie moje som zatvorila. Len som čakala a dúfala, že to urobí rýchlo. Ešte ma bolel krk z toho predtým.

Prešiel som tesákmi k jej neporanenej časti krku. Toto si užijem..

Zamračila som sa. Rukou som mu chytila jeho rameno.

"Čo zas?" Zavrčal som.

V duchu som prekrútila očami.,,Chcem to už mať za sebou. Toto mi pomáha" Otvorila som oči.

Jej oči.. Hnedé ako čokoláda.. Možno mi predsa len bude chýbať. No na to je už neskoro. "Zbohom, Alya." Povedal som a pobozkal ju na čelo. Potom som sa presunul k jej krku a zaboril doň svoje tesáky.

Silno som mu stlačila rameno a od bolesti viac zaklonila hlavu. On.. Dal mi predtým bozk na čelo.. Presne ako kedysi.. Ako starý Louis. Už som nemohla hrať bezcitnú. Toto ma dostalo.,,Louis.. Louis stop." Vytiekli mi slzy. Až teraz som si plne uvedomila do čoho som to skočila. Hovorila som mu tak hrozné veci. Myslela som, že ho to prebudí. Nechcem.. Nechcem ho v tom nechať samého.

Zavrčal som.

,,Nie.. Nedovolím ti zabiť ma.. Keď sa rozhodnem umrieť. Tak sa zabijem sama" Povedala som a druhou rukou ho chytila pod krk a odtiahla od seba. Nemala som moc síl, takže moja ruka hneď spadla k môjmu telu.,,Nenechám ťa v tomto. To nedovolím, či to chceš alebo nie!" Plakala som.

Keď ma od seba odtiahla, jej ruka hneď klesla na jej telo. Bola tak slabá. Slabá, zničená no aj tak nádherná.. "Alya.." Zamračil som sa. Nie. Nedovolím aby sa mi vrátili city. Nemôžem.

,,Nemôžem.. Nedovolím ti to" Vzlykla som. Nemala som ho ako zastaviť. Ale bolo mi to jedno. Snažiť sa neprestanem do posledného dychu.

Zatvoril som oči. "Bože, Alya.." Hneď som sa sklonil k jej krku a oblízol ho. Jej krk sa hneď začal hojiť.

Do druhej rany na krku mi tiekli slané slzy. Zrazu ma tak moc bolelo srdce.

Prešiel som jej jazykom aj po druhej rane. Bola slaná od sĺz. "Alya.." Objal som ju. Pomaly som si začínal uvedomovať, čo som robil..

Musela som ho objať. Vzlykala som mu do krku, ale jeho objatie mi nejak pomáhalo. Aj keď viem, že stále nemá city. Ale potom prečo ten bozk.. Prečo to objatie?

Do očí sa mi nahrnuli slzy. Veď ja som ju takmer zabil! Som idiot! Idiot.. Mohol som ju stratiť. A stále môžem. Prišla o veľa krvi. Preto som si rozhrýzol zápästie na ruke. "Pi." Priložil som jej ho k perám.

Nečakane som na mojich perách zacítila krv.,,Máš city?" Odtiahla som od seba jeho ruku.

"Len to vypi." Pritisol som jej zápästie k perám.

,,Nie." Odtiahla som jeho ruku.,,Dokiaľ mi neodpovieš.. Dokiaľ nezapneš svoje pocity ani ma neprinútiš!" Vzlykla som.

"Nejde ich iba tak zapnúť.. To ty si ich spustila. A teraz pi. Nechcem o teba prísť. Aj keď najskôr prídem."

,,Takže" Nadýchla som sa.,,Ich.... Máš.. Sp-späť?" Vydýchla som. Cítila som sa tak moc slabá. Myslím, že už umieram.

"Skoro. Pi. Prosím.. Alya."

,,Tak zariaď, aby si ich mal úplne.. Inak umriem" Pousmiala som sa.. Ale bol to chabý úsmev.

"To nejde. Prídu postupne. Alya.." Oprel som si čelo o to jej.

Nadýchla som sa.,,Nechcem.. Ne.. Nechcem aby.. A.. Ab.." Nevládala som už vôbec. Iba som sa prerývane nadychovala. Z očí mi tiekli slzy. Nevládala som. Napila by som sa, ale nezvládla som to. Zaklonila som hlavu a bezducho pozerala na strop. Vedela som, že umriem.