The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Fourty-two

"Alya!" Nasilu som do nej dostal svoju krv. "Nie.. Nie. Nie!"

Začala som pregĺgať. Nemala som inú možnosť. Bolo mi lepšie, ale aj tak mi nebolo dobre.

"Toto mi nerob. Nie.. Prosím.." Pobozkal som ju na čelo a objal ju. Hlavu som si zaboril do jej krku.

Bola som moc slabá, aby som zostala pri vedomí. Pohltila ma čierno čierna tma.

Nie! Nie! Nie! Nemôžem ju stratiť. Nemôžem.. Vzal som ju na ruky a odniesol do spálne. Opatrne som ju položil na posteľ. Dal som jej dolu nohavice a aj tričko. Sám som si obliekol čierne tepláky a dal si dolu tričko. Alyi som zo skrine vybral jedno moje čierne tričko a opatrne jej ho obliekol. Potom som si k nej ľahol a objal ju. "Milujem ťa, Alya." Povedal som jej pošepky. Bol som si svojimi citmi k nej úplne istý.

Zobudila som sa na druhý deň. Sadla som si a poobzerala sa okolo. Vedľa mňa ležal Louis. Okamžite som sa odtiahla a postavila sa. Snažila som sa spomenúť si na to, čo sa stalo včera.

Párkrát som musel zamrkať. Alya stála pred posteľou. Okamžite som sa posadil a hneď vystrelil k nej. "Alya.." Vydýchol som. Jej tvár som držal v rukách.

Vyvalila som oči a cúvala od neho.,,Nechaj ma" Pošepkala som a pozrela na zem. Čo sa včera stalo?

Zamračil som sa. Mohol som to vedieť. Nenávidí ma. Je jasné, že ma pri sebe nechce. "Prepáč.." Sklonil som hlavu.

,,Máš.. Máš pocity?" Ako som sa spýtala hneď som si spomenula na celý včerajšok. Na všetko. Musela som si znova sadnúť na posteľ.

"Mám." Zamrmlal som. Ranilo ma, že ma tak nenávidí. No môžem si za to sám.

Musela som sa usmiať ako som si vydýchla.,,Dokázala som to" Zamrmlala som si pre seba.,,Neviem síce moc ako.. Ale to, že sa mi to podarilo je hlavné" Zachechtla som sa.

"Hej.. Podarilo sa ti to.. Ja.. Idem sa prejsť." Musel som sa nejako odreagovať. Naozaj ma to bolelo. Veď ja ju milujem.. Bože.. Som idiot.

,,Nie.. Neodchádzaj" Hneď som vstala a chytila ho za ruku.,,Konečne si späť. Nenechávaj ma samú"

"Nenávidíš ma. Ublížil som ti. Takmer som ťa zabil. Nemôžem.. Nie.. Ja... Prepáč, ale nemôžem ti už viac ubližovať."

,,Tak potom neodchádzaj. Ak odídeš akurát mi ublížiš viac" Povzdychla som si. Zamyslela som sa.,,Hovorila som ti to.. Včera.. Budem tvojou skazou.. Teraz to ľutuješ, čo?" Zdvihla som obočie a pokrútila hlavou. Spálňové dvere som zamkla a kľúč som si schovala do vrecka jeho velkej mikini, ktorú som mala oblečenú.,,Ja ťa nepustím" Pokrútila som hlavou.

Prišiel som k nej. "Ublížim ti.." šepol som zničene.

Pokrútila son hlavou.,,Nie.. Neublížiš"

"Máš pravdu. Už som to urobil.." Povedal som so sklonenou hlavou.

,,Hej.. A teraz to ľutuješ.. Aspoň vidíš ako hrozne si sa vtedy mýlil"

"Áno.. No, niečo mi aj tak ostalo.."

,,A čo presne?" Zdvihla som obočie a založila som si ruky.

"Som sebec. Mal by som ťa nechať ísť.. Ale ja to nespravím. Nedokážem to. Na to som príliš veľký sebec." S každým slovom som bol bližšie a bližšie k nej. Až som bol úplne pri nej.

Narazila som do dverí za mnou, ako som pred ním cúvala.,,Uh.. Ale.. Nevypneš si tie pocity.. Však?" Zdvihla som k nemu pohľad.

"Nie, nevypnem." Oprel som si čelo o to jej.

,,Prečo si to vlastne spravil?" Zamrmlala som.

"Pretože... Ja... Milujem ťa." Vydýchol som. "A nedokázal som zniesť, že ty mňa nemáš ani len rada. Ani len netušíš, koľkokrát ma takto niekto zranil.. Nedokázal som.. Nemohol som.. Ty si bola jednoducho príliš. Teba naozaj milujem. Nie je to len, že ťa mám rád.." Sklonil som hlavu.

Pozerala som naňho s otvorenými ústami neschopná nájsť správne slová.. Alebo slová všeobecne. Momentálne mi buď niekto vymazal všetky nápady na odpoveď alebo ich Harry Potter naháňa na metle.

"No nebudem ťa nútiť. Takže ešte raz. Prepáč. Prepáč mi prosím všetko, čo som ti urobil. Naozaj ma to mrzí." Pobozkal som ju na čelo a odstúpil som od nej.

Stále som stála rovnako na mieste. Do pekla Harry niečo rob!

"Ja.. Môžeš bývať v dome, do ktorého sme sa mali sťahovať. Ja ostanem tu. O nič sa starať nemusíš.. Všetko zaplatím a napíšem dom na teba."

,,Uh" Wow.. Harry polapil prvé slovo. Teda ak by som to mohla nazvať slovom.,,Ja.. Nie.." Preboha Alya, čo je s tebou??!!

"Dobre. Nájdeme iný dom."

,,Čo? Nie.. Ja.. Louis.. Ja... Uhm.. Presťahujeme sa tam spolu.. Teda.. Ak.. Ak mi sľúbiš, že už si nikdy.. NIKDY nevypneš pocity.. Sotva som to zvládala tentokrát." Pozrela som do zeme.

"Ja.. Sľubujem." Zdvihol som jeden kútik úst.

Prikývla som.,,Ja.. Chvíľu to možno potrvá, ale naučím sa s tebou žiť"

Naučí sa so mnou žiť.. To.. "Nie.. Nezvládol by som to. Mať ťa tak blízko.. A nemôcť byť s tebou. Nie. Prepáč." Pokrútil som hlavou.