The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Fourty-three

,,Ale ja.. Čo odomňa čakáš? Po tom všetkom, čo si mi urobil.. A tom, že si mi ešte keď si mal pocity ani nedal šancu to, aby som si ťa obľúbila.. Ako.. Čo odomňa čakáš? Nedokážem.. Nedokážem.. Ja.. Záleží mi na tebe.. A mám ťa rada.. Ale nedal si mi ani šancu mať ťa radšej.. Hm.. Takže dobre.. Tak ma vyhodíš niekam ako odpad pretože nechceš raniť svoje pocity.. Pochopiteľné" Hovorila som normálnym hlasom a znižovala som ho.,,Dobre.. Ja.. Idem preč.. Myslím vedľa.. Možno sa vrátim aj do školy.." Povzdychla som si a začala sa baliť. Chcela som nový začiatok. Žiadala som tak veľa?

Prišiel som k nej a zastavil ju. "Neodchádzaj, prosím." Objal som ju.

,,Tak sa rozhodni! Lebo ja na toto už nemám.." Vzlykla som.

"Ostaň so mnou." Skryl som si hlavu v jej krku.

Zamračila som sa.,,Dobre"

"Ďakujem." Zamrmlal som.

Nadýchla som sa a otočila sa k nemu.,,Čo hovoríš na môj účes teraz? Ešte ti pripadám ako keby ma prešla kosačka?" Pousmiala som sa. Chcela som, čo najskôr zahnať túto zlú a pochmúrnu atmosféru a netrápiť sa minulosťou.

"Páči sa mi." Usmial som sa na ňu a rukou jej prešiel cez jej vlasy.

,,Hah. Teraz neviem, či klamalo tvoje zlé ja alebo klameš teraz" Založila som si ruky a zdvihla obočie.

"Moje bezcitné ja, povie vždy prvú blbosť, ktorá mu napadne."

,,Nenávidela som ho.. Aby bolo jasné.. On totiž aj robil prvú blbosť, ktorá mu napadne" Spomenula som si na to ako ma obchytkával prvý deň, čo som zistila, že je bezcitný.. Ako sa chcel "pohrať" neznášala som vždy keď to povedal.. Ten hnusný perverzný a nechutný význam za tým slovom.. Otriasla som sa.

"No.. Mrzí ma to. Naozaj som ti nechcel ublížiť." Sklonil som hlavu.

,,Vtedy si hovoril niečo iné" Zamrmlala som si popod nos.

"Viem. Pamätám si všetko, čo som robil." Vošiel som si rukami do vlasov.

Pozrela som naňho. Zamyslela som sa. Zas sa zdal tak nevinný.

Sadol som si na posteľ a tvár si prikryl rukami.

Povzdychla som si a pretočila som očami.,,Pamätáš si všetko, čo som ti hovorila, však?" Sadla som si k nemu.

"Áno." Prikývol som.

,,Pamätáš si aj to s tým monopoly, že?" Snažila som sa ho rozveseliť.

"Áno." Slabo som sa usmial.

,,Tú blbosť už hrať nebudem" Napodobnila som ho hrubým hlasom so smiešnym ksichtom.

Zasmial som sa.

,,Tento smiech mi chýbal" Povdzychla som si.

S úsmevom som na ňu pozrel.

,,Čo budeme robiť?"

"Zbalíme sa. Máme sa predsa sťahovať."

,,No.. Kúpila som si nové veci.. Takže.. Ja už v podstate som.. Tie staré jednoducho vyhodím" Mykla som plecom.

Pousmial som sa. "Môžeš si ich nechať na pamiatku. Dom je predsa veľký.. Alebo ti ich Tyler môže zmenšiť a dať do náramku."