The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Twenty-Seven

"Alya.. Nie neplač. Nechcel som ťa rozplakať." Prišiel som k nej a kľakol si pred ňu. "Chcela si cítiť všetko, no nie? A toto bolo bez rozmyslu. Jednoducho, keď niekto niekoho odmietne, cíti smútok. Tak neplač. Spravil som to iba preto. Veď som ti predsa sľúbil, že ti pomôžem. Že budem s tebou." Povedal som a objal ju. "Nechcel som ti ublížiť." Zamrmlal som jej do vlasov.

Obajala som ho silnejšie a postupne upokojovala moje vzlyky.,,Mal.. Mal si pravdu.. Objatie skutočne pomáha" Zachechtla som sa.

"Mám ti zaspievať?" Uškrnul som sa.

,,Nie prosím.. Nechcem, aby mi hneď v prvý deň ako som človek explodovala hlava" Zasmiala som sa.

"Pff." Zasmial som sa. Zotrel som jej slzy.

,,Bože.. Čo urobím teraz zo svojím životom?" Vyvalila som oči.

"Tyler ti môže spraviť novú identiu. Ak chceš. Vieš, som mŕrvy, takže s tebou môžem ísť kam len chceš." Usmial som sa na ňu.

,,Aj ja musím byť" Zamyslela som sa.,,Teda.. Nie skutočne.. Tak ako ty.. Uhm.. Ale moja pestúnska rodina.. Zajtra je pondelok.. Keď odídu musím si vziať veci a niekam zmiznúť" Pozrela som dole.

"Pomôžem ti. Nie si na to sama." Dal som jej bozk na čelo a oboch nás postavil zo zeme.

,,Uhm.." Zahryzla som si do pery.,,Myslím že by sme mali začať od začiatku."

"Ehm.. Dobre."

,,Som Alya Dawnová, teší ma" Usmiala som sa a podala mu ruku.

"Louis Weird, teší ma." Usmial som sa na ňu a potriasol si s ňou rukou.

,,Takže... Čo teraz?" Pozrela som naokolo.

"Spoznáme sa, no nie?" Uškrnul som sa.

,,Však sme sa, nie?" Nechápavo som sa spýtala.

"Chcela si začať od znova." Zdvihol som ruky do obranného gesta.

,,No hej, pretože keď sme sa spoznali prvý krát zahryzol si mi do ruky, zaryl nechty do môjho stehna a potom si ma skoro vysal úplne" Mykla som plecom.

"Za to som sa už ospravedlnil.". zdvihol som ruky do obranného gesta.

Zasmiala som sa.,,No.... Nudím sa.. A asi som objavila nový pocit" Pozrela som naňho.

"Nudila si sa aj pred tým." Zasmial som sa.

,,Myslím.. Pocit trápnosti" Pokrútila som hlavou.

Zasmial som sa.

,,Tak dobre.. Aké iné pocity mi môžeš ukázať?" Zdvihla som obočie.

"Strach." Povedal som a vyhodil ju von oknom. No skôr než dopadla, som ju chytil a naspäť prišiel aj s Alyou na rukách do izby.

Šokovane som zostala na jednom mieste s otvorenými ústami. Ani som sa nestihla poriadne spamätať.

"Mám to zopakovať?" Zdvihol som obočie a prišiel k nej. Chytil som ju za boky.

,,Nechcem.. Nič.. Hovoriť o tvojich.. "metódach" ale.." Nad slovom metódach som spravila úvodzovky.,,Ale skôr než by som sa bála, som naštvaná" Zamračila som sa naňho.

"No.. Aj to je nejaký pocit." víťazne som sa usmial.

,,Idiot!" Zavrčala som a buchla mu do ramena.

"To hovoríš stále." Prekrútil som očami.

,,To pretože ním stále si" Žmurkla som naňho.

"No faaaajn. Vieš, už by som si rád ľahol, takže môžeš ísť domov. Dobrú." Vystrkal som ju pred dvere.

,,Tak to je bezcitné" Otočila som sa k nemu a zdvihla obočie.

Prekrútil som očami. "No čo. Aj ja mám niekedy svoje slabé chvíľky."

,,A.. Kam mám ísť?" Obzrela som sa za seba do tmavej ulice.

Zasmial som sa. "Teraz si už cítila strach?" Opýtal som sa jej pri uchu. Stál som tesne za ňou. "Vieš, že môžeš ostať u mňa. Ja iba hľadám možnosti, ako ti ukázať emócie." Objal som ju zo zadu a pritiahol na svoju hruď.

Zahryzla som si do pery.,,Skôr som cítila to isté, čo predtým.. Niečo ako odmietnutie."

Povzdychol som si. "To by som nespravil." Objal som ju ešte pevnejšie.

,,To dúfam" Zamrmlala som.

"Poď. Je tu chladno a ty si oblečená len tak naľahko." Potiahol som ju za ruku dnu.

Vošli sme dnu. Pozrela som naňho.

"Môžeš spať v mojej posteli ja pôjdem do obývačky." Povedal som, keď som ju vzal do mojej izby. "Dám ti niečo na noc." Zo skrine som vytiahol moje biele tričko, ktoré jej bude dosť veľké, aby si ho mohla vziať na spanie.

Vzala som si tričko.,,Vďaka.. A na gauči budem ja" Usmiala som sa.,,Sakra" Zastavila som..,,Ja som sa práve skutočne vcítila do tvojich pocitov.. Nechcem, aby si spal ty na gauči. Je to tvoj dom.. Potom sa ohľadom toho cítim blbo" Otriasla som sa.,,Nepríjemný pocit"

"Nie. Na gauč pôjdem ja. Spánok nepotrebujem. Ty áno. Takže prezliecť, umyť a dobrú noc. Nové kefky sú v skrinke." Povedal som.

,,Ale...." Sklonila som hlavu.

"Ja ti chcem len dobre." Zdvihol som jej hlavu a usmial sa na ňu.

,,Ja viem.. Lenže to aj ja pre teba" Povedala som a potom som naštvane na seba Zavrčala.,,Ach bože nenávidím sa za to"

"Alya?" Neisto som na ňu pozrel.

,,Áno?" Zdvihla som k nemu hlavu.

"Ja.. Urobil som niečo?"

,,Ty? Nie! Nie.. Preboha.. Nie.. Ja si len musím zvyknúť na pocity" Pozerala som mu do očí.

Pomaly som prikývol.

,,Takže spíš na posteli?"

"Keď som sám."

,,Tak fajn.. Budeme spať obaja na posteli a vybavené" Chytila som ho za ruku a ťahala ho do izby.