Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~1~

Mladší zo súrodencov zaujato pozoruje staršieho. A snaží sa ho počúvať.
,,Florn... asi ti už došlo že nie sme pokrvní bratia..." Začal pomalí na neho starší. Mladší iba prikývol a zložil si ruky na hrudy. Matúš otvoril ústa ale aj ich znova zavrel.
,,No hovor." Popohnal ho mladší. Na jeho vyprávanie nemá celí deň.
,,Našli sme ťa pri lese. Ale aspoň už je všetko jasné. Aj tie tvoje polnočné vychádzky." Zasmial sa nervózne starší z bratov. Mladší prevrátil oči.
,,To je pekne ale čo mám teraz robiť? Nemôžem s tím do školy...... N-nešlo by to odstrihnúť?" Povedal mladší a bolestné sa pozrel do zeme. Než stihol starší hocičo namietať tak už Florn držal nôž a krídlo. Zdvihol nôž pripravení to skúsiť odseknúť. Matúš sa v čas prebral a vytrhol mu nôž. Pri tom nechtiac zarezal do krídla. Mladší vytreštil oči a bolestné vykríkol. Zviezol sa na zem a schúlil do klbka. Iba mali škrabanec, a tak to bolí. Pochopil že sú súčasť jeho tela a či chce alebo nie tak sa ich nikdy nezbaví. Iba že by chcel prežiť neznesiteľnú bolesť. Starší brat ho pevné objal.
,,Dnes do školy nepôjdeš. Nie pôjdeš až v pondelok." Pohladkal svojho bračeka po vláskoch. Mal ho rád ako rodinu. To bolo všetko. Na dnes si ešte zobral voľno. Predsa nebude vadiť keď príde iba v štvrtok a piatok. Musia hlavne vyriešiť mladšieho krídla.

Mladší sa triasol v náručí brata z prežitej bolesti. Musí o sebe zistiť viac. Do obeda ležal v posteli a rozmýšľal.
 Starší z bratov v kuchyni robil obed kým mladší bol v izbe.
Florn sa zašiel osprchovať. Pustil na seba studenú vodu. Kvapôčky vody mu pomalí stekali po tele a krídlách. Bolo pre neho zaujímavé ako krídla zareagovali s vodou. Na mieste kde dopadla studená voda tak mierne zažiarili a nabrali odtieň trocha do modrá. Skúsil pustiť teplú vodu. Pri tej mu krídla reagovali rovnako ale išli mierne do červená. Zaujalo ho to až tak že tam skončil na hodinu. Vypol sprchu a poutieral sa. Krídla vedel jednoducho sklopiť k telu. Niekoľkokrát sa aj pokúsil o zamávanie s nimi. Aj sa mu to podarilo. Krídla pri pohybe nevídavali žiadny zvuk. Stále krásne voňali aj po osprchovaní. Toho si určite niekto všimne. Florn si povzdychol a išiel sa obliecť. Natiahol si trenky a nohavice, pri tričku sa trocha zarazil. Nechce ich mať pod látkou. Vybral tri staré tričká a vystrihol do nich na chrbte otvorí. Aspoň doma bude chodiť normálne. Navliekol si konečne jedno z tričiek. Trvalo mu to trocha dlhšie kým zistil ako si ho navliecť aj s kridielkami. Snáď na to časom prídem. Pomyslel si Florn a vyšiel zo svojej izby. Dole ho už čakal brat s obedom. Mladší si sadol za stôl a pozrel sa na Matúša.
,,Pôjdem sa prejsť do lesa. Nečakaj ma prídem až o jednej/druhej ráno." Oznámil mladší jednoducho staršiemu. Dúfal len v to že sa ho brať nebude pýtať žiadne blbosti. Pre jeho šťastie Matúš ihneď pochopil že dnes je očividne zase spln. Inak v lese není tak dlho.

,,Hlavne sa vráť celí." Usmial sa a pohladil brata po vlasoch. Ten na neho naštvane zazrel. Mal chuť mu vraziť. Veľmi dobre vedel že nemá rád keď sa mu niekto hrabe vo vlasoch.

Mladší si zobral z botnika kľúče a vydal sa do lesa zadnim vchodom. Musel povedať že je rád za sťahovanie. Majú pekní mali domček pri lese. Vydal sa do neho. Pomalím krokom išiel po lesnej cestičke a pozeral sa okolo seba. Les bol pekný. Vlastne ako každý iní. Najradšej mal zvuky ktoré sa tu ozívali, hlavne spev vtákov. Po cestičke išiel do tej doby dokým  nenarazil na lúku. Uprostred lúky bol obrovský strom a pri ňom tiekol potôčik. Prišiel k stromu a prešiel rukou po kôre. Tak obrovský strom ešte nevidel. Posadil sa na zem, oprel sa o strom a započúvať sa do zvuku potôčika. Sedel tam dokým sa nezotmelo. Na oblohe žiaril mesiac v splne. Nočná obloha bola bez mráčika. Boli krásne vidieť hviezdy. Jas hviezd a mesiaca sa odrážal od povrchu potôčika.  Florn sedel a užíval si ticho dokým za sebou niekde v kríkoch započul šušťanie. Ihneď vyskočil na nohy a pozrel sa do kríkov. Po chvíli pohybu kríkov odtiaľ vyšiel biely vlk s modriny očami. Chlapec zmrzol som na mieste. Vlk sa ku nemu pomalí približoval. Vyplašený sa na neho pozeral. Č-čo mám robiť. Pomyslel si chlapec a schoval sa za strom. Toto sa mu ešte nikdy nestalo. Ešte nevydeľ vlka. Nevedel čo má robiť. A už vôbec nevedel či na neho vlk zaútočí.
Neboj chlapče. Ozval sa hrubý hlas vlka. Chlapec nadskočil priam nevyskočil na strom.
,,Pokiaľ viem tak som nič nepil. Mne musí solídne jebať." Chytil sa za hlavu a prehrabol si vlasy.
Neboj si v poriadku. Si víla že? Neboj všetky rozumie zvieratám. Niektoré dokonca aj rastlinám.... Zacítil som ťa tak som prišiel.  V skutočnosti prišiel lebo nevedel či je Florn dobrí alebo ako ostatné vily. Vily niesú dobré ako v rozprávkach, sú vlastne dosť škodoradostné. Vlk si iba prišiel zistiť či je tiež ako ostatné. Pokial nie tak bol rozhodnutí ochrániť chlapca. Florn pokrútil hlavou to sa mu snáď snívá. Vlk sa pred neho posadil a oprel sa mu o nohu. Chlapec sa k vlkovi prikrčil a poškrabkal ho na hlave.
,,Chcel by si ísť somnou?" Spísal sa s úsmevom chlapec. Vlk prikývol a oblízol chlapcovi ruku. Florn objal vlka. Práve získal nového priateľa. To si aspoň myslel. Nevedel či vlk niečo nepravý.
,,Ako sa voláš? Ja som Florn." Podal mu chlapec ruku. Vlk položil packu na chlapcovu ruku.
Blir. Budem ťa strážiť. Pokiaľ niečo budeš potrebovať tak mi povec. Usmial sa vlk. Chlapec ho poškriabal na hlave. Vlk si ľahol na zem a chlapec tiež. Spolu pozorovali nočnú oblohu.
Ako bratovi sľúbil tak sa aj vrátil. Aj s Blirom. Spolu si ľahli do postele. Florn sa na neho natisol. Bol tak teplučký. Tak krásne hrial. A tak mäkučký. Ráno ho zobudil brat.
,,Kde si nabral toho vlka?" Starší nadvihol obočie. Nebol si vedomí toho že by niekedy vydeľ toho bieleho vlčka.
,,To je Blir. Môžem si ho nechať?" Spravil psie oči na brata. Vedel veľmi dobre že jeho brat tomu podľahne.
,,Fajn.." prevrátil oči a usmial sa na bračeka.
,,A pôjdem už dnes do školy." Vyhlásil mladší a vyšiel z postele. Vyhnal brata z izby a začal s prezliekaním. Chvíľu pobehoval po izbe a kúpeľne. Vytiahol všetky šuplíky. Blir pokrútil hlavou a doniesol mu obväz.
,,Ďakujem kamarát." Poškriabal ho za uchom. Vlk zavrnel a obtrel sa mu o nohu. Keby hľadanie priateľov bolo tak lachke ako pri Blirovy. Chlapec zložil krídla k telu a previazal ich aby neboli vôbec vidno. Ako to spravil tak ho zalial pocit úzkosti. Ako keby ho niekto zviazal a hodil do škatuľky. Po ceste dole schodmi sa doupravoval, od brata zobral desiatu a hodil ju do tašky.
,,Máme iba desať minút. Poď." Zakričal na vlka ktorí bežal za ním.  Pred školou zastal a pozrel sa na vlka.
Okolo druhej sa vrátim po teba. Budem ťa čakať na tomto mieste. Prehlásil vlk a rozbehol sa preč. Chlapec mu zakýval a nasmeroval si to ku škole....

Ja som si jednoducho nepomohla xD. Musela som to sem dať...... som strašní človek.... Ale teraz naozaj až od apríla xD.