Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~8~

Prechádzal som sa po uliciach s Blirom po boku. Na toto sa dá celkom zvyknúť. No dá sa ako pre koho, predsa je to taká skôr dedinka ako mestečko. Chýbajú mi starí spolužiaci zo školy. Na tejto je to....... no, asi príliš Verliho všade. Raz si na toho pošuka snáď zvyknem. 
Teraz ma tak napadá, mal by som si nájsť tu prácu lebo ma Matúš zase zdrbe. Ako inak, jeho úlohou je asi ma stále dirigovať. 

,,Bože, ja mám tak zložití život." povzdychol som si nahlas a pozrel sa na Blira ktorý iba pretočil očami. 
Ti? Ja som vlk. Keby som bol tebou tak si nesťažujem. uchechtol sa a radšej pobehol. Mal jediné šťastie že sa mi nechce behať. Pozeral som sa na krajinu okolo seba. JE to tu malé, ale je tu krásne. Obloha sa začínala pomaly zaťahovať a spev vtákov utíchal. Než som stihol zaregistrovať zmenu tak z oblohy začali padať prvé kvapky. 

,,Musíme ísť naspäť domov." okríkol som Blira predo mnou. Otočil sa a pozrel sa na oblohu, hneď nato sa rozbehol ku mne a rýchlejším krokom sme šli domov. Dážď sa za dobu kým sme išli naspäť zosilnel takže, sme boli obidvaja zmoknutí. Bežal som po uliciach ako najrýchlejšie som vedel. Prečo ja idiot som musel ísť tak ďaleko? Povzdychol som si v duchu. 
Florne pozor je........ tam diera. Nestihol ani dopovedať a už som ležal tvarou v zemi. Vražedne som sa pozrel na toho uchechtávajúceho sa vlka a hodil po ňom prvú vec čo som vydeľ. 
,,Tak prepáč, nemám oči všade." zavrčal som a vstal zo zeme. Vykašlal som sa už na to aby som doma bol čo najskôr, už aj tak som špinaví a mokri. Viac vody mi neublíži. S hlasným povzdychom som sa vydal domov. 

,,Som...........doma." rozrazil som dvere, naskytol sa mi pohľad na troška naštvané ho Matúša a Andreja. 
,,TO si sa bol niekde váľať v blate?" začal sa smiať načo som ho prepálil pohľadom. Ten tu zase čo robí??!
,,Ahoj, Andi. Čo tu ksakru robíš?!" vykríkol som. Okolo mňa prebehol Blir tak rýchlo že sa divím že som to ustál. 
,,No čo by som tu robil, prišiel som za tebou. Máme chrípkové na dva týždne tak som tu. Mňa sa nezbavíš Fo." zasmial sa. 
,,To je kretén." buchol som sa rukou do čela a chcel ísť dnu ale niekto ma chytil za ramena. 
,,A ti pôjdeš najprv do sprchy lebo ťa ...... Choď!" vykríkol posledné slovo Matúš a ukázal na schody. Bez ďalších rečí som sa vydal do sprchy ktorá je prepojená s mojou izbou......a čo tam nenájdem? Blira vo vani!!!! 
,,Čo robíš?!" vyprskol som naštvane.
Kúpem sa nie? Ale niak to nejde. Som vlk. Florne neokúpeš ma? Spravil na mňa psie oči a sklopil uši. Odkedy je to tak zlaté?
,,Fajn ale iba tento raz." odvrkol som, vyhrnul si rukávy a mohol sa pustiť do umývania toho hebeda. Netrvalo to tak dlho ako som čakal...... len Blir sa stále vrtel takže som bol mokrí. Vyhnal som ho z kúpelne a konečne išiel sám do tej sprchy. 
,,To je teda týždeň." povzdychol som si a pozrel sa na svoje krídla. Mohol by som sa skúsiť naučiť lietať.. To nieje zlí nápad, ale kde a kedy? Zavrtel som hlavou a zobral si sprchový gél. Za skúšku nič nedám..... dobre za skúšku lietania si môžem leda tak niečo zlámať. 
,,Hej Fo ako dlho tam ešte budeš?" zakričal na mňa Andi z poza dverí. 
,,Nie dlho." Ta prezývka Fo ma dosť štve ale lepšie ako Fofo ako ma volali na prvom stupni. Asi Andiho niečim šľahnem za tie prezývky. Moment........ ono to stojí za dverami. Zasekol som sa v pohybu keď som chcel ísť do izby. Obzrel som sa cez plece. Čo mám k*rva robiť. Mám krídla a on, neviem či by niečo urobil. Fajn je to taký debil že by ho to skôr fascinovalo. Dobre Florn povieš tomu debilovi že si vila určite ti to uverí jeeej. Nie, to nebude fungovať. Mám iba šťastie že není doktor. Čo by sa stalo keby som šiel k doktorovi a bum, uvidí krídla. Pošlú ma na F.B.A? Hmm..... o tom som ešte nepremýšľal. Ale teraz, Andi stojí za dverami a ja chcem mať konečne voľnosť po celom dni... Týždeň to kurva nevydržím to sa skôr zbláznim ako keby som mal mať zaviazané krídla. Ja niečo vymyslím. 
Išiel som prehľadávať šuplíky či tam niečo nenájdem keď.
,,Hej FLorne......." dvere od kúpelne sa rozrazili. Otočil som sa chrbtom k stene a všetko čo som držal padlo na zem. 
,,Č-čo je Andi?" usmieval som sa ako debil a pri tom mi z neho cukalo v oku. Som rád že som si stihol dať aspoň tie trenky!
,,T-ti.......ti....ti..." koktal a ukazoval pri tom na mňa. Bože to je kretén. Prevrátil som oči a chytil ho za ruku. Toto už nič nezachráni. Zhasol som cestou v kúpeľni a jeho hodil na postel. 
,,Prestaň koktať lebo ťa šľahnem." zavrčal som podráždene a sadol si k nemu. 
,,Ti máš krídla!!!" zvrieskol. No konečne to mu to trvalo. 
,,Ano......... nerieš to." Bolo neprijemne ako sa na mňa pozeral. Založil som si ruky na hrudy a sadol si do tureckého sedu. Netrvalo dlho kým sme tam po tichu sedeli. Ucítil som dotyk na svojich krídlách a než som stihol čokoľvek spraviť tak som už ležal na bruchu a ten debil na mne sedel a prehmatával mi krídla. 
,,Fascinujúce." zasmial sa a naďalej ma obchytkával. 
,,Mohol by si byť tej lásky a zliezť zo .... gha...... č-čo robíš, ti...ti debil." Ja som vzdychol? Hahaha.......tie krídla sú ešte horšie ako som si myslel. 

Prešla mnou divná vlna pocitov......

  •°•°•°•°•°•  

  V spodnom poschodí domu si v kľude čítal Matúš knihu. Blir si pobehoval po kuchyne a niečo hľadal. Bol to obyčajní Pondelkový deň. Keď....... z horného poschodia sa začali ozývať divné zvuky. Obidvaja muži čo sa nachádzali dole spozorneli. Matúš dlho nečakal a vydal sa po schodov hore.
čím išiel vyššie tím viac rozoznával zvuky. Jednalo sa o nadávky zmiešané so vzdychmi a smiech. Bol to veľmi škodoradostní smiech. Ani jeden nevedeli ktorému patrí smiech a kto zase tak statočne nadáva kým neprišli k dverám. Pes aj chalan sa nalepili na dvere a počúvali scénu vnútri.
,,Adri....sakrach....Adrian.......pres-prestaň." bol počuť hlas Florna. Ktorý sa podobal skučaniu šteňaťa.
,,Adrian!..... p-p-pres.....kha." Muž zvraštil čelo. čo tam môžu ti dvaja robiť? Prebehlo mu hlavou ale ďalej načúval. 
,,T-to bolí...... už.....nie....pros......." z miestnosti za dverami sa ozývali ďalšie a ďalšie vzdychy. 
,,Muhehehe nie...khihehe.... To je zábava." Ozval sa tentoraz hlasní smiech pomedzi vzdychy s nadávkami. 
,,Andi!!!!!" Znelo to skôr ako výkrik zúfalstva ale nachádzal sa v ňom aj slasť. 
,,Čo tam robia?" pozrel sa Matúš na psa ktorý len ďalej sa tisol k dverám a počúval. 
,,Tak to som nečakal. Ti si sa vážne urobil? Ti vole....." spustil sa ďalší nával smiechu ktorý v obidvoch dotyčných za dverami viac zneistilo. 
,,Zlez zo mňa ti debil aby som ťa mohol zabiť!!!" Pri tejto vete už Matúš rozrazil dvere a mohol sa mu naskytnúť pohľad na jeho brata a najlepšieho kamaráta ktorý.......

Nova časť konečne. 1163 slov xD Fuj prepáčte nestíhala som písať. Majte sa Ley.