Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~20 ~

Sedel som na gauči a pozeral niaky serial v telke. Iba pred par minutami sme sa s Blirom a Freinsom vratili z mesta. Tisol som si kolena na hruď.....teda ako to išlo. ,,Nechcem o nich prísť" zašepkám skleslo keď si ku mne Andi sadne. Pohladil ma po vlasoch. Musím zajtra do školy. 

Lahnem si na gauč a ticho zaknučím. ,,Blire nemôžem ostať doma?" zaknučím ticho. Ja sa bojím že mi umru. Až keď som si myslel že moje miminka umru som zistil ako vlastne tich prckou čo oxiduju vo mne milujem. 

,,Nie musíš do školy bohužial ale budem celu dobu pred školou keby sa niečo stalo" usmial sa na mňa čo ma trocha utešilo.

Nie moc nadšení som sa obliekal s myšlienkou že musím do školy. ,,Vyrastli ste mi rýchlo." pohladím si bruško a pozriem sa na Andiho. ,,Pomôžeš mi zaviazať krídla?" sklopím ich k telu a počkám kym mi ich priviaže a potom si oblečiem tričko.... 
,,Pôjdem s tebou dobre? " chapem ako sa musí citiť. Lebo je pre neho nezvyk že sa tak bojím a skoro sa až klepem. Išli sme spolu do školy. Učitelia si Andiho nevšimali a naštastie ani moc mna..... ale ja som si všimol svojej lasky. Z neznameho dôvodu sedel uplne niekde inde a ani raz sa na mňa nepozrel. Urobil som mu niečo? Prečo sa na mňa nechce ani pozrieť? čo sa stalo? Zaskučím a položím si hlavu na stôl. 

,,Není ti zle?" 
,,Nie" kňuknem
,,Neboli ťa niečo? Fo čo sa deje?" Andi sa hneď zaujimal keď som ležal ako bez duše na lavici a pozoroval svoju lasku. Celí deň som ho iba bezducho pozoroval dokým za mnou neprišiel po poslednej hodine. 
,,Stretneme sa v parku" zavrčal. Bola to skôr vyhražka. 

,,mám z toho zlí pocit fo......nechoď tam" zašepkal Andi. 

,,Je to môj priatel.....chcem vedieť čo som urobil." stečie mi pár slz. Som zufalí. Tak mi chyba jeho objatie.

Po škole som hneď prišiel do parku. Cestou sa mi podarilo stratiť Blirovi a Andimu. Hneď ako som videl Verliho tak som sa k nemu nadšene rozbehol. No namiesto objatia ma čakalo niečo čo som si nemyslel že sa vôbec niekedy stane.

Ucítil som bolesť a zo slzami sa zviezol na zem. On....On.... Mi vrazil päsť do brucha. Sťažka som dýchal. Čo som urobil?
Prečo ubližuje mne aj deťom?
Ticho som zaskučal a obimal si tehotenské bruško.
,,Verli?" Zakňucim a pozriem sa na neho. ,,Čo som urobil?"
Namiesto odpovede mi priletelo koleno do hlavy. Schulil som sa na zemi do klbka a rozkašlal sa.
,,V-verli?" Šepnam zničené a všimnem si niakich ľudí.

To....to niesu ľudia.
,,Verli... " Rozplačem sa. Prečo mi to robí? Kto sú tie postaví? Zaskučim keď ma jeden z nich chytí a prudko má potiahne na nohy.
Vili. ...
,,Kráľ ťa predvolal " uškrnul sa jeden chalan. Všimol som si Blira a Andiho ako sem bežia.

Neviem čo sa stalo lebo som odpadol.
,,Fofo....Florne....Prosím zobuď sa." Počul som niake vzliky. Otvoril som oko a pozrel sa na Andiho.
Bol som v nemocnici.
,,Konečne si hore. Zobral som ťa do nášho sveta. Budeš sem chodiť do skoly. Na zemi je to pre teba nebezpečné." Povedal blir a pohladil ma po vlasoch.... Verli...Takže to bola pravda? Rozplakal som sa.
,,Sú v poriadku?" Šepnem a blir prikivne. Pohladím si bruško a tíško vzlyknem. Moja láska sa obratila proti mne. Zavriem oči. ,,Mám vás.... " Zašepkam a ďalej si hľadím bruško. Moje malinke, teraz som strašne rád že ich mám.
,,Bude to všetko v poriadku neboj" pohladil ma po hlave a ja som zas zaspal.