Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~9~

Než som stihol akokoľvek protestovať tak mi Andi začal chytať rôzne krídla. Ani neviem prečo to malo na zvyšok môjho tela taký vplyv ale......postavil sa mi z to ho a ten škodoradostní hajzeľ na mne si užíval že trpím. Nadávky mi vôbec nepomáhali ani to že som cukal s krídlami. Jeho nič neodradilo a ďalej si to užíval. 
Najväčší tra pas bol keď som sa spravil. Naštvane som ho zo seba zhodil a pozrel sa na dvere ktoré sa v tej istej chvíli otvorili. Zletel som z postele a pozeral sa na Matúša. 

,,Nestalo sa to čo si myslíš...." začal som sa obhajovať ale jedným pohľadom ma donútil utíchnuť. 
,,Chytal mi krídla." šepol som ticho a pritiahol si k sebe nohy. Andi sa na mňa previnilo pozrel. 
,,Prepáč Fo." usmial sa jemne a natiahol ku mne ruku že mi pomôže vstať. Odstrčil som ju a odišiel späť do kúpelne tentoraz aj s vecami. 
,,Nechaj ma!" zakričal som predtým než som zavrel dvere. Nečakal som že niečo také urobí môj najlepší kamarát. Vyzliekol som si trenky ktoré leteli hneď do koša. Potom čo som sa opláchol som si natiahol už čisté, poobliekal sa a oprel sa chrbtom o kúpelňové dvere. Zavrel som oči a pritiahol si nohy k hrudy. Ešte somnou nikto takto nemanipuloval ako od doby čo mám tie debilné krídla. Všetko je na piču. Otvoril som oči až keď mi niečo mokrého stekalo po líci a dopadalo na kolená. Utrel som si líce a až vtedy zistil že sú to slzy. Kedy sa začala zo mňa stávať taký mekíš? Zaboril som si tvár do kolien a v tichosti nechal tiecť slzy. Nepáči sa mi čo sa zo mňa stalo. 
,,Fofo? Si v pohode?" zase Adrian a jeho prezývky. 
,,Nechaj ma Adrian!" vykríkol som naštvané. Počul som z poza dverí iba tiché po potiahnutie a kroky ktoré smerovali preč z mojej izby. Bol som v kúpelní dovtedy dokým som z okna nevydeľ ako zapadá slnko. Otvoril som dvere a šiel zaliezť do postele. Na mojej posteli ale niekto ležal. Ticho som si povzdychol a ľahol si k nemu. Sme ako bratia, a bratia sa občas nepohodnú. Som si istí že ho to naozaj mrzelo. 
,,Andi?" štuchol som ho do líca. Otvoril jedno oko a chvíľu na mňa zaostroval kým neotvoril aj druhé oko. Usmial som sa na neho keď sa obidve jeho žlté oči zamerali na mňa. 
,,Odpúšťam ti bro." uškrnul som sa načo sa aj Andi usmial. 
,,Som rád bro." mrkol a obidvaja sme sa začali dosť nahlas smiať. 
,,Takže spíš v mojej ako posteli?" nadvihol som obočie načo sa Andi nevinne usmial. 
,,Pokiaľ mi to oni-chan dovolí." nahodil roztomilú tváričku a tenký hlasoček. Zasmial som sa. 
,,Dovoľujem ti to." uškrnul som sa na neho. Občas takto blbneme. ,,A teraz sa poďme obliecť do pyžama." začal som sa na novo smiať až som zletel na zem. Andi sa valal po posteli v záchvate smiechu. Po niekoľkých minútach sme sa konečne prezliekli a zaľahli do postele. 

,,Čo teraz?" pozrel sa na mňa a ja som iba prekrútil oči. 
,,Ideme spať, ja mám zajtra školu." Prevalil som sa nabok a zachumlal sa do periny. 
,,Môžem s tebou?" spýtal sa až moc nadšene a ľahol si cezo mňa. 
,,Hmm, zlez zo mňa. Keď sa ti chce, teraz spi." zívol som si a už iba cítil ako si Andi konečne ľahol a išiel spať. 
Ráno som sa zobudil na to že je mi väčšia zima. Nevrlo som sa pozrel na človeka ktorí si to šinul ku dverám kúpelne. 
,,Nabudúce sa na mňa tak nelep je mi zima." zavrčal som a niak sa snažil dostať z postele. Zdvihol som jednu ruku, strčil nohou do periny a už som letel na zem. ,,Boha." zavrčal som a snažil sa ďalej vymotať z periny. Po úspešnom úteku z periny som sa vydal rovno do kuchyne. Hmm čo mám asi urobiť na raňajky? Môj jogurt. Usmial som sa nadšene a otvoril chladničku. Vytiahol som všetko potrebné, zmiešal a sadol si na sedačku. 
Netrvalo dlho a už sa objavila aj blonďatá hlava s prefarbeními končekmi na zeleno. 
,,Môžem?" zakričal z kuchyne. Andi je jediní kto chápe moje divné chute. 
,,Hej, pre koho iného to asi je?" zasmial som sa. Andi si sadol vedľa mňa a pustil niaku debilinu v telke. 
,,Vypni to." zavrčal som a buchol ho lakťom. 
,,Nie!" vyplazil na mňa jazyk a napchal si lyžičku do úst. 
,,Ale áno." začal som sa cez neho načahovať v snahe získať ovládač.
Po dlhom hádaní o ovládač nás vyhnal brat z bytu, samozrejme už prezlečených, aby sme šli do školy kam Andi nemusí ale Matúš ho nechce strážiť. Ticho som si povzdychol. 
,,Tak ti bež za riaditeľom povedať niečo v štíle že tu budeš dva týždne a ja ťa počkám v triede." rozbehol som sa po chodbe a pri dverách triedy zastavil. Nádych výdych Florne. Je to jeden debil nič viac. Otvoril som dvere od triedy a rýchlo sa snažil dojsť ku svojmu miestu ale niekto ma chytil za tričko a ptisol ku stene. Sakra. Pozeral som sa do Verliho očí s čistím desom. 
,,Čo zase chceš!" zavrčal som bez toho aby som dal čo i len na sebe znať že sa bojím. Odsotil som ho od seba a narovnal sa. 
,,Čo by som chcel rozdrbať ti tvoju držku." usmial sa a oprel sa pri mojej hlave. Prečo sa musí deň zase takto začínať?! Celá trieda sa okolo nás zrhnula. Tentoraz nevymeškám nič. Buchol som ho do brucha. 
,,Kurva ti tam maž oceloví plát?!" zvrieskol som a trel si ruku. Verli sa iba škodoradostne zasmial.
,,Hej niečo také." chytil ma za ruku a silno ma hodil do steny. Zahnal som slzy ktoré sa mi tlačili do očí a poriadne ho kopol do rozkroku......už zase. Hneď ako sa Verli na chvílu zložil na zem tak sa v triede objavila tá blonďatá hlava a schmatla ma za ruku. 
,,Prichádzam v čas čo Fo?" zasmial sa a pozrel sa na Verliho. No hej. Teraz mi to pripomína staré dobre časi.
,,Jop bro." placol som si s ním.

Nový diel môžte volať sláva xD bože mňa už bolia oči. A primačky......... budte radi že som to dokázala. Budem sa snažiť v piatok vydať další diel čaute.