Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~3~

Medzi dverami stál Blir. Zdesene sa na mňa pozrel. Musel som vyzerať naozaj úboho. Rozkusol obväz ktoré som mal na rukách.
Čo sa ti stalo? Oblizol mi tvár a pomohol mi na nohy. Triasli sa mi a len tak tak som stál.
,,Znásilnil ma spolužiak." šepol som a po tvári mi stieklo niekoľko slz. Obliekol som sa stále opierajúc o vlka. Skúsil som odísť ale po pár krokoch som sa v bolesti zrútil na zem.
Pomôžem ti sadni si na mňa. Veď som veľký ako poník. Zasmial sa Blir sam na sebe. Opatrne som si na neho sadol a zaboril nakoniec tvár do jeho srsti.
,,Ďakujem." šepol som ticho.
pre moje šťastie išiel cez les. Ako sme dorazili domov tak som okamžite pomalým krokom vyrazil do izby. Podopieral som sa o vlčika a druhou rukou sa pridržiaval steny. Cítim sa ako niaka starenka. Smutne som sa pozrel do zeme. Po dlhej ceste som sa konečne dostal do izby a zmizol v kúpeľni. Napustil som vanu a dokonca v oblečení do nej vliezol. Nechcelo sa mi vyzliekať ale musel som. Z veľkými problémami som zo seba dostal oblečenie. Nevedel som sa skoro vôbec pohnúť a moja nálada bola de tam. Nešťastne som si vzdychol a pozrel sa na dvere. Moja drzosť aj arogancia boli úplne zničené. Nemal som chuť do ničoho. Bol som zneužití.
Dvere od kúpelne sa nečakane otvorili a dnu vošiel Matuš. Pozrel som sa letmo na brata a potom odvrátil zrak. Matuš vystrašene ku mne prišiel.
,,Florn ako si tu už dlho?" triasol sa mu strachom hlas. Namiesto odpovede som sa ponoril do vody. Až teraz som zaznamenal ako krásne žiaria moje krídla pod vodou. Matuš ma chytil za ruku a rýchlo vytiahol z vane. Unavene som sa na neho pozrel. Brat ma iba zabalil do uteráku a odniesol do postele. Očividne si všimol že sa len tak tak držím na nohách.
,,Čo sa stalo braček?" hladil ma po chrbte. Smutne som sa na neho pozrel a z očí mi začali tiecť slzy. Vrátil som sa k udalosti pred pár minútami alebo možno už hodinami.
,,Znásilnil ma na záchodoch." rozreval som sa do vankúša. Brat si ma pritiahol k sebe. Plakal som mu, doslova, na rameni. Behom chvíľky už mal odo mňa pekne mokré tričko. Chlacholivo ma hladil po hlave. Musel si uvedomiť že sa naozaj zle cítim lebo ja nerevem. Hocijakú bolesť som vždy prejavoval hnevom a nie plačom. Divím sa že Matúš už nešalie.
,,Kupil som lístky na tvoju obľúbenú kapelu........" prehodil, prestal som plakať a zpozornel. Trocha som sa otriasol a pozorne sa na neho pozrel.
,,Kto-ktorú?" popotiahol som a pozrel sa na neho.
,,Frozen, zajtra tam pôjdeme. Do školy ťa nepustím v tomto stave.... Aspoň prídeš na iné myšlienky." usmial sa na mňa. Hneď som bol na ňom a pevne ho objímal.
,,Ďa-dakujem oni-san." rozreval som sa nanovo ale tentoraz od šťastia. Mám toho najlepšieho brata pod slnkom. Blir sa k nám pritúlil. Dosť mi to zdvihlo náladu. Nielen že zdvihlo. Bol som štastní. Spokojne som zaspal objímajúc vlčika s myšlienkou na zajtrajšok.

Ráno som sa zobudil skorej ako môj brat. Vstal som s bolesťou zadku, dostal som sa ako tak do kúpelne. Pozrel som sa na seba do zrkadla. Vyzeral som ako keby ma prešiel kombajn. Aj som sa tak cítil. Bolelo ma v podbrušku a nebolo mi najlepšie.
,,Stavím sa že za to môžu tie krídla." zamrmlal som si pre seba a so zívnutím vliezol do sprchy a pustil na seba studenú vodu. Nečakane sa dvere rozrazili a dnu vtrhol Blir. Zvrieskol som ako niaka ženská a hodil po ňom šanpon. ,,Ti uchilné psisko zmiz." otočil som na neho sprchu v obrane a zmáčal ho. Vlk nevlk. Nikto mi nebude liezť do sprchy lebo uvidí ten masaker. Po sprche som v trenkách stál pred svojou skriňou. Neviem čo si dať. Mám samé volne veci... hmm, hlavne mikiny. Ktorých mám plnú poličku. Proste najlepšie sú trička ktoré sú volnejšie a troška dlhšie. Potom nehrozí nič tipu, zdvihneš ruky a máš tričko až u krku. Po dlhšom vyberaní som si zobral z hornej poličky čierne tričko s lepkou a maskače. Natiahol som si kotníkové ponožky, obul boty a už išiel dole do kuchyne..... Ja debil skoro som zabudol. Vrátil som sa ku skrini a vybral odtiaľ jednu mäkučkú šatku. To bude lepšie ako ten obväz. Zviazal som si krídla k telu, mal som pravdu je to lepšie a není to vidieť. Šťastne som otvoril chladničku a vytiahol vanilkový jogurt do ktorého som nasypal gramko..... možno trocha viac ako som mal v pláne. Hlavne som to rozsypal po linke. No nič. Pozametal som a konečne si s rohlíkom a jogurtom sadol na gauč. Tuto kombináciu milujem na raňajky. Ešte je super keď do toho nacpem jahody alebo niake iné ovocie. Najlepšie lesné plody a čerstvé. Pamätám si ako som to ako dieťa jedol, Brat vždy nado mnou iba krútil hlavou. Tak tie kombinácie čo občas dávam sú divne. Raz som skúsil syr z medom a bananom čo som dal na chleba. Síce mi z toho bolo zle ale jedlé to bolo. No keď v chladničke nič nebolo a to boli prvé veci čo mi udreli do očí tak čo som mal robiť. Viem že raz som mal obdobie kedy som pchal do všetkého med, potom čili, bannani, čokoladu...... hmm ja vždy mám niečo čo musím všade napchať. čo to bude tentoraz? Ovocie? Hmm tak.... ovocie sa možno hodí ku všetkému, alebo? Neviem niesom kuchár. Hodil som lyžičku do umývadla, kelimok do koša a z chladničky vytiahol mlieko.
,,Florne koľkokrát ti mám hovoriť že nemáš piť z krabice." Zvrieskol na mňa rozhorčene brat. Nevine som sa usmial.
,,Ja? Ja som nič nespravil." uculil som sa a schoval mlieko do chladničky. Do mňa zo zadu drgol Blir.
A ja ranajky nedostanem? posťažoval sa mi vyčítavo.
,,Tak čo by si si dal?" kľakol som si k nemu.
,,Hej neignoruj ma." zvrieskol za mnou brat hystericky na čo som sa začal smiať.
,,Blir počul si niečo lebo ja nič." nahodil som neviní usmev.
Nič nič Florn, a teraz to jedlo. Daj mi šumku a mlieko. Skackal pri mne ako šteňa. Iba som počul bratovo frflanie a nakoniec smiech.
Dal som Blirovi do dvoch misiek čo chcel a odišiel do obývačky kde som sa zvalil.