Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~26~

  Oprel som sa o Verliho sediaceho pri mne a zavrel som oči. Tá ich hádka bola strašná. Cítim sa kvôli tým dvom blbcom tak trápne. Pozrel som sa letmo z okna a ucítil Verliho ruku ako ma objala okolo pasu.
 ,,Deje sa niečo Florne?" Zašepkal mi do uška a ja som sa usmial.
 ,,Nie nič iba ma zaujal výhľad....Začalo tu snežiť" zašepkam a pozorujem ako vločky pomaly padajú na zem.
 ,,Vy dvaja nie ste tu na okrasu" buchol Blir do lavice. Zas sa celá trieda na nás otočila. Dúfam že aspoň ten chalan mi dá pokoj. Povzdychol som si a pohladil si bruško. Verli má pobozkal do vlaskov.
,,Som rád že ti riaditeľ povolil tu byť" pozrel som sa na neho s jemným usmevom ktorí mi oplatil.Škola rýchlo prešla bez problémov. Asi to bude Hntochto blbca vďaka. Má dosť odstrašujúcu auru. Plus som niečo ako zverenec Blira. Divim sa že im to nedošlo skôr že im hrozí vyhadzov keď si do mňa začnú.
 ,,Čo tu vôbec robíš?!" Aj tak zas bude robiť problémi. Tentoraz to bolo na Verliho ktorí sa somnou hádal o tom že mi zoberie tašku.
 ,,čoby, hádam sa s mojou láskou" uškrnul sa verli. Musel som sa nad tým zasmiať.
,,Ja myslím na tejto škole človek!" Pri poslednom slove sa znechutene na nás pozrel.
 ,,Som tu kvôli tomu že niekto skoro zabil moje deti! Zjavne si to ty..." Už ho držal prilepené ho na stene. Takže ani dnes sa to nezaobíde bez bytky. 

,,Verli. Láska prosím prestaň." Natulil som sa na neho a pobozkal ho jemne na líce. Aj keď.... Prečo musí byť odomňa otolko vyšší sakra?! Pozrel som sa na toho idiota. ,,Už nám aj tak skončila škola." Sladko som sa na neho usmial a Verli ho pustil s naštvaním zamrmlanim.
,,Teba ovláda niaka zasrata vila?!" Začínal sa smiať. Nedivím sa že ho Verli prehodil cez okno.
 ,,Vy dvaja do kabinetu!" Skrikol na nás Blir.

 ,,Sakra chápem že to není jednoduché ale skúste mi nepozabijať žiakov." Premnul si spánky a pozrel sa na nás. ,,Choďte už." Zavrčal podráždené.

 Držal som sa Verliho a odmietal sa ho pustiť celú cestu. Nakoniec to vzdal s mojim tempom a tým že ho ťahám dole. Zobral si ma na ruky. Spokojne som ho objal okolo krku a zaspal po ceste. Zobudila má až príjemná vôňa večere. ,,Ty si varil?" Usmial som sa na svoju lásku. Posadil som sa ku stolu a pozoroval ako mi naložil jesť. Aj by som sa spokojne pustil do jedla keby ma zase nepremkol zlí pocit. Hneď som bol vo Verliho naruči a kňučal. Naposledy som ho musel opustiť. 

,,Zlatíčko deje sa niečo?" pohladil ma po vlaskoch s jemním usmevom a ja som sa pozrel do jeho očí ... Mám strach. Poobzeral som sa po svojom bytiku. Aj....aj keď nikoho nevidím. Niekto ma stále sleduje.
,,N-nie...." zašepkal som a snažil som sa mu čo najviac schovať v naručí. 
,,Florne, ššš sme tu iba mi dvaja. Nemaš sa čoho báť" šepol ukludnujuco keď som sa začal triasť