Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~10~

Verli sa pozrel na Andiho celkom skúmavo. Andi si naopak premeriaval Verliho. obidvaja sa na seba pozerali vražedné. Skoro to až vyzeralo ako keby som tu bol trofej, čo bola blbosť lebo ten debil nemal o mňa žiadni záujem. Iba ako boxovaci pytel či devku. Ktorú mu rozhodne robiť už nebudem!
,,Fo? Čo je to pre boha za prezivku?! Hahaha. A ty si kto..?!" Buchol Andiho po čele. ,,Niaka blonzka čo chráni hračku?" Jeho smiech bol straší a navyše tak sipení že mi to drasalo uši. Vydel som na Andim ako mu ruka v oku a ako ho má už riadne dosť.
,,Verli!" Okrikol som ho zúrivo a jednu mu riadnu ujebal. Bohužiaľ, má trocha viac šili ako ja. Chytil ma za zápästie a šmaril somnou o zem.
,,Ty zkurvisin Fo nikto nebude robiť zle." Teraz sa Andi naozaj naštval. Vrazil mu päsťovku do čeľuste... Tak, to mu patrí." Zasmial som sa. Verli si odblul na zem. Čo bola sama krv a myslím že mu Andi vyrazil aj niaky ten zub. Kým sa Verli snažil spamätať tak Andi ku mne prišiel a podal mi ruku.
,,Ešte ako dlho budeš vysedávať." Zasmial sa s ušklebkem na tvári a vytiahol má na nohy. Naša krátka bytka mohla pokračovať. Pozerala sa na to celá trieda ako sa mlatime a teraz....Sedíme pred riaditeľkou všetci s dosť vyditelnimi modrinami. Verli si drží obklad na čelusti a Andi ho má nahlave....No a ja, prekvapivo si držím tie musí ľadu na chrbte. Bol som dosť silno jebnutí chrbtom o stenu....no môj agonicki vreskot počul aj riaditel, takže sedíme tu kvôli mne a mojím krídlam.
,,Ešte som nikdy nepočul že by niekoho tak bolel chrbát ako teba." Začal sa mi smiať Verli a ja ho drbol do postihnutého miesta.
,,Sklapni." Zavrčal som... Dúfam že mi nepolamal krídla inak ho zabijem...Áno vadia mi ale je to časť môjho tela.. a myslím že sú pre mňa dôležitejšie ako si myslím. Požriem sa na tých dvoch a tycho si povzdychnem. Toto sa môže stať iba mne.
,,Fo? Si v poriadku?" Pozrel sa na mňa starostlivo. Určite sa pýta kvôli tým krídlam. Aspoň že to zistil lebo teraz by to vedel tak či tak.
,,Hej.... Len ma bolí chrbát." Precedím cez zaťate zuby. Keby som poznal niekoho čo by sa mi na nej mohol pozrieť... Budem to musieť do konca školy pretrpieť.
,,Ako dlho budem musieť ešte trčať?!" Zavrčím naštvane. Už tu sedíme pol hodinu.
,,Neviem, ale tiež ma to nebaví." Zaskučí vedľa mňa Andi.
,,Kto si vlastné teba som tu ešte nevydel. " Zasmeje sa diabolsky Verli. Prečo sa smeje? Pretočím očami.
,,Ja som starý spolužiak Florna. Jo jo vládli sme tam." Uškrnie sa. ,,Ale Fo nám niak zmekol." Zasmeje sa a ja ho drbnem do nohy.
,,Na tejto škole vladnem iba ja. " Pozriem sa na neho trocha neveriaco a nadvihne obočie.
,,No to určite!" zavrčim na tých dvoch. Po piatich minútach Andi vedľa mňa zaspí.
,,Už sme tu iba mi dvaja." Zašepka mi do ucha Verli a mňou prejde nepríjemní pocit. ,,Andi iba spí." Odvrknem a opriem sa opatrne o stenu. Zavriem oči a snažím sa ignorovať Verliho vedala seba no moc mi to nejde. Začne má hladiť na stehne a perami sa pritisnem na môj krk.
,,Čo robíš?!" Zavrčím a snažím sa ho naďalej ignorovať.
,,Ale Fo." Zavrní mi do ucha. Zo stehna rukou prejde na môj rozkrok a začne mi ho stláčať. Je teplí dych cítim na svojom krku.
,,Verli prestan." Pozriem sa na neho a začnem sa snažiť ho zo seba striasť. Nedarí sa mi to. Jednou rukou mu chytí obidve ruky a obklad spadne na zem. Andi si aj tak ďalej spokojne spí. Než stihnem zareagovať tak ma Verli stiahne pod seba a začne má osahavať. ,,Prestaň!" Zaskučím výhražné ale skôr to znie ako požiadavka.
,,Zabudni." Oblízne si pery a silno stisk ešte môj rozkrok. Chodbou sa rozľahlé môj tlmenia vzdych.
,,Niekto si uvedomil že sa mu to páčí." Zapriadol mi do ucha a zkusne mi ho. Z môjho hrdla víde ďalší vzdych. ,,Prestaň...." Zašepkam roztrasené a zavriem oči. Verli mi začne sťahovať nohavice aj s trenkami. Okolo svojho už tvrdého udu ucítim teplo. Chvíľku mi nedopina čo to je. Otvorím oči a všimnem si Verliho ktorí ma môj us v ústach. Zavzdychal keď pohne hlavou.
,,Č-čo robíš?" Zašepkam roztrasené. Moja otázka je bez odpovede a Verli zrýchľuje vo svojej činnosti. Pevné zavriem oči a snažím sa nemyslieť na to že má pred riaditelňou uspokojuje ten debil čo ma znásilnil. Prejde mnou úžasná slasť a s hľadaním výkrikom sa spravím do jeho úst.
,,Neteš sa ja som s tebou neskončil." Zasmeje sa a začne má hladiť po zadočku. Než si hocičo uvedomím tak už cítim dva jeho prsty v mojom vnutrí. Optiera sa mi o stenu a vždy keď narazí na prostatu tak na ňu zatlačí čo mi vyráža dych. Zo slzami v očiach sa na neho pozriem. Prečo mi to furt robí. A ešte v škole na chodbe. Hneď vedľa mňa spí Andi. Nechcem vedieť čo urobí keď má takto uvidí.
Verli zo mňa vytiahol prsty, ale nedá mi čas na oddýchnutá a začne so mňa trepať jeho tvrdí penis. Sa mi to iba zdá alebo ho má väčší. Zavriem oči a začnú mi prúdom tiecť slzy. Vzlikavo pod ním vzdychal čo nakoniec zobudí Andiho. Neprítomne sa pozerá okolo seba až mu pohľad spocinie na mne a Verlim.
,,A-andi..." Zavzlykam a pozerám sa na neho.
,,O šípková Ruženka sa zobudila. Nechceš sa pridať?" Zasmeje sa a tvrdo do mňa prirazí stále mi držiac ruky nad hlavou. Zatnem zuby a pozriem sa prosebne na rozospateho a zmäteného Andiho.
,,Pre boha....  Nechaj ho ty debil!" Vykríkol keď sa spamäta. Andi je hneď na nohách a snaží sa Verliho dostať odomňa. Ten ho ignoruje do tej doby dolín mu nebola uštedrená nová rana do čeľuste. Verli sa naneho naštvane pozrie a vyťiahne sa zo mňa. Hneď ako tak urobí tak si naťiahnem nohavice a roztrasené sa na nich pozerám. Tý dvaja sa začali znova byť. V tom sa otvoria dvere od riaditelne.
,,Okamžite dnu!" Zvrieskol na nás. Roztrasené pomocou Andiho sa postavím a vojdeme dnu.
,,Zavolám si vašich rodičov." Je prvé čo od riaditeľa počujeme. ,,A ty sem ani nechodíš." Pozrie sa prísne na Andiho.
,,ja viem som bývali spolužiak Florna a...." V polke bol prerušení riaditeľom.
,,Nechcem počuť žiadne výhovorky. Budem ťa tu tolerovať keď sa to nezopakuje a ty.."
,,Prepáčte že vás vyrušujem ale pred vašou kancelariou znásilnil tento idiot Florna!" Vykričí mu Andi do tváre.
,,Je to pravda pane Krevston?" Obráti sa na Verliho.
,,Neviem očom hovorí." Zasmeje sa a vražedné sa na mňa a Andiho pozerá.
,,Jedno tvrdenie proti druhému. Maťe niaky dôkaz?" Pozrie sa nevrlo na Andiho.
,,Hej Florna." Pozriem sa na neho rozklepane.
,,Č-čo?" Šepnem zo slzami na krajíčku.
,,To sa má ako vyzliecť?" Zasmeje sa Verli.
,,dobrí nápad. Vyzlečte sa." Pozrel som sa na nich roztrasené. O-oni chcú aby som sa vyzliekol.
,,N-nie... Nechcem, pred ním u-ž nikdy." Rozplačem sa a natisknem na Andiho.
,,Ste na mesiac vylúčení. Buďte radi že vás nevyhodím uplne pán Krevston." Pozrie sa na neho.
,,Nebojte sa nechcel by som od vás aby ste sa naozaj vyzliekli." Pozrie sa na mňa milo. ,,Nechám vás pár dní doma. A vy, zavolám si vašich rodičov. Vráťte sa do triedy a ty choď domov." Pošle mňa a Andiho domov. Prikivnem a čo najrýchlejšie sa spakujeme. Už nás pred školou čakal Blir..
Čo sa stalo? Pozrie sa na mňa ustarane.
,, Verli." Zašepkam. Aspoň že tam bol teraz somnou Andi.
,,Ďakujem Andi že si tam bol." Usmial som sa na neho.
,,V poriadku Fo." Úsmev mi oplatí a vyrazíme domov.

Vydala som konečne kapitolu aj keď nie v najhodnejších podmienkach. Určite tu bude veľa chýb lebo som to písala na mobile tak prepáčte. Dúfam že ste si užili kapitolu. Dovidenia.