Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~30~

Zviazali sme tu vilu ku stromu.
,,Ako sa k vám ide?" Zamračil som sa a Blir sa premenil na človeka. Tá vila sebou cukla.
,,Hej si hluchá kde máte bránu?" Zavrčal Blir. Toto není ani možné mi sme asi narazili na nemu vilu.
,,Niesom hluchá" sklopila pohľad k zemi.
,,Ono to hovori" zamrkal som a Blir sa zasmial.
,,Tak hovor.... Brána do vášho sveta. Kde je?" Nadvihol obočie.
,,N-ne-viem o čom hovoríte..." Rozplakala sa. Blir si k nej čupol. Dievča sa na mňa pozrelo...Smaragdovo rubinove oči.
,,Kde žiješ?" Šepol som a skoro sa neudržal ostať stáť. Tie oči....
,,Neďaleko v chalupke.....R...odičia už dávno umreli." Povzdychol som si a utrel jej slzy.
,,Myslím že Florn mal súrodencov." Skonštatoval som

Snažili sme sa z tej dievčini niečo dostať ale márne. ,,Prosim....Môžem už domou?" Stiahla kridielka. Odviazal som ju a povzdychol si.
,,Myslíš že Rain niečo bude vedieť?" Nadvihol som obočie a Blir sa buchol do čela.
,,No jo Rain ten .....Je v prdeli. Možno ho uniesol!"
,,Prehanas" pokrútil som nad ním hlavou.
,,Si si istí? Len tak sa objavil a s ním aj problémi." Odvrkol Blir a ja som si povzdychol.
,,Fajn niečo na tom možno bude." Pozrel som sa na to vyklepane dievča. ,,Môže nám pomôcť." Pozrel som sa na Blira.
,,Fajn ideme ďalej hľadať.....S ňou" usmeje sa jemne Blir.

°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°

,

,Rain ja nechcem...." Zaskučal som zo slzami v očiach. Držal som sa za bruško ktoré ma bolelo.
,,Ale musia ísť von." Povzdychol si a hladil má po vlaskoch. Schulil som sa mu do náručia. ,,Bude to dobré..." Zašepkal mi do ucha a ja som ucítil jemne štipnutie v boku. Keď som sa pozrel čo robí....Videl som ihlu zapichnutu v mojom brušku. Rain vstriekol tekutinu dnu.
,,Čo si urobil?" Zamrkal som na neho.
,,Vyvolal ti pôrod. Vyzleč si nohavice." Postavil sa z postele. Nechápavo som na neho pozeral.

,,Ale veď ešte ne......" Moju vetu prerušila ostrá bolesť ktorá má donútila iba bolestné vykriknuť. Ucítil som pod sebou vlchkosť...

•°•°•°•°•°•

Po izbe sa rozliehal bolestivo krik mladej vili. Oniečo staršia skúsenejšia vila sa ho snažila ukľudniť.
,,Florne.... Šš... Ľahni si..." Poškrabal sa Rain na zatilku a mladšia vila sa na neho pozrela ako na blázna.
,,To mám kurva akož....Do prdele!....Rodiť?!" Kričal naštvane a jeho slová prerušal bolestni krik.
,,Áno rodiť. Neboj p....Kurva Florn nebi ma." Zavrčal Rain a hneď mladšieho hodil do lehu.
,,To tak kurva boli!" Stekali mladšiemu slzy po liciach.... Strašne ho boleli už kontrakcie nie to ešte pomyslenie na pôrod. Aj tak mu boli na silu roztiahnuté nohy a vpichnuta ďalšia injekcia. Myslel si že v tom momente mu niekto zabodol nôž do brucha.
,,Malo by to urichliť pôrod." Zahundrala si strašia vila zatiaľ čo mladšia iba bolestné zvierala v rukách povliecky pod ním a snažil sa rozdychať bolesť.
,,Ty si skurveni sadista!!!" Vykríkol na neho. Starší sa iba uchechtol a už sa venoval zas mladšiemu ktorého steni maternice sa rýchlo sťahovali a tým nútili deti vnútri sa vydať jedinou cestou....Von.

Netrvalo to ani pol hodinu keď prvé dieťa bolo vonku a za ním išli hneď aj druhé dve.
,,Florne.... Už je to v poriadku...Je po všetkom. " Usmial sa jemne Rain a pohladil ho po líci. Mladej vili oči boli už pár minút zavrete. Rain si myslel že iba spí tak išiel deti umyť a zabaliť do dečky. Keď sa vrátil k Mladšej vile všimol si veľkého množstva krvi. ,,Florne?!" Hneď bol pri ňom a kontroloval mu pulz. Nevedel ho nahmatať ale podarilo sa mu to. Srdce mladšieho ledva bilo....Ale žil...A Rain mal šancu ho zachrániť. Hneď ako jeho stav sa vráti do poriadku bol rozhodnutí odtiaľto odniesť malé okrídleného miminka.... Predtým ich chce ale ešte ukázať ich máme..

Ďalší diel. Uf. Dúfam že sa vám páčil.