Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~19~

,,Andi nie.... Mne sa tak nechce" fňukam keď ma ťahá z postele a celí nateseni hovorí o tom že sú v meste trhy.
,,Je to iba pol hodinka odtiaľto. Noták Fofo." Uškrnie sa. Hodím po ňom podušku.
,,Ja chcem spaaaať" zavrčim a skopem ho na zem.
,,Nie ideme na trhi. "
,,Neee" zamračim sa a pozriem sa na neho. Všimnem si Blira, v luckej podobe, vo dverách ako sa naštvaná pozerá na Andiho. Ooo záchrana.
,,Nechaj ho" zavrči

Aj tak má vykopol von. Cítim sa celkom blbo.... Pohladím si brucho a pozriem sa na Andiho.
,,Nechcem biť dlho...." Jednak kvôli deťom a ešte.... Krídla. Poslednej dobe má začali strašne bolieť.
,,Neboj nebudeme dlho a kúpim ťi jedlo fajn?" Na slovo jedlo som hneď spozornel a prikivoval.
,,Máš hodinu a niečo. Kúpiš mi jesť a pôjdeme domou."  Pozriem sa na neho vážne a Andi sa iba zasmeje.
,,Dobré, dobré."

Mohol som aspoň kúpiť niake darčeky svojej rodine. Teraz som stál pri obchode s deckimi vecičkami. Zahrozil som si do pery. Musím nakúpiť niake veci. Aspoň niečo do nemocnice.
,,Tak tu si. Chceš ísť dnu?" Nadvihol obočie. S červenimi licami som prikývol.
,,To je zlaté." Držím oblečenie pre miminka. Aww zlatučke.
Chytim sa za bruško. ,,Andi" zaskučím. Začalo ma pichať v podbrušku.... zavriem oči a snažím sa to rozdychať. ,,Poďme už domou." Vrátim to Decker oblečenie späť na vešiak a nechám sa podoprieť.

Hneď ako som došiel domou som sa povizliekal a nechal si iba dlhé tričko. Už mi začínajú biť malé moje veci.
,,Viem ako sa cítiš" usmeje sa na mňa Blirov priateľ. Nevidel som ho veľakrát lebo sa venuje stále šeniatkam. ,,Mal by si ísť si nakúpiť niake veci do nášho sveta." Pohladil ma po vlasoch.
Pravda ja som im vtedy zdrhol.... A to bolo asi pred dvoma týždňami. Bože..... Chytím sa za bruško.
,,Mal by si ísť do nemocnice." Povedal Freins starostlivo. Prikyvnem roztrasené a držím si bruško. Stečie mi pár sĺz.
,,Idem pre Blira." Pohľadu na po vlasoch a už beží z mojej izby.

Netrvalo dlho kým sem vletel späť aj s Blirom. Andi nakukol do izby abi vedel čo sa deje.
,,Musíme ho zobrať do nemocnice." Zobral ma Blur na ruky. Mám iba tričko a trenky. Zjavne mu to moc nevadilo. Pred dverami sa premenil na vlka. Pevné som sa ho držal. Čo sa vôbec deje?

Sedel som v čakárni s bolesťami a snažil sa na to nemyslieť.
Blur niekam pred dvadsiatimi minútami odišiel a ja som tu bol iba s Freinsom.
,,Myslíš že sú v poriadku?" Zavriem oči z ktorích mi tečú slzy. Nechcem aby sa im niečo stalo. Čo je mojím zlatičkam? Zaskučim keď ma zase bodné v podbrušku.
,,Určite budú." Prituli si ma k sebe a hľadí ma.
,,Strašne to boli." Zakňucim a počujem kroki.
,,Našiel som niečo čo by mu malo biť a netlačiť ho." Blir. Otvorím oči. Ti dvaja ma odtiahli na záchody a obliekli mi niake nohavice. ,,Prepáč nebol čas ťa obliecť a aj tak potrebuješ tehotenské oblečenie takže." Usmial sa. Tie nohavice nemali žiadne knofliki ani zips a mali tensiu látku ktorá mi bola cez bruško.  No aspoň ponožky som ešte mal. Obliekol mi niaku bundu a obul má. ,,Potom musíme naozaj do obchodu. A toto ber ako darček." Keď sme vyšli z záchoda tak som bol hneď na rade. Pevné som sa chytil Blira keď som dostal ďalšie kŕče ..... Skoro som skončil na zemi. Strašne to boli..... Blur ma odniesol dnu k doktorovi a položil ma na lehátko.
,,Ste tu niak skoro." Zasmial sa doktor drak a ja som iba zaskučal.
,,Má kŕče v podbrušku už skoro dve hodini." Povie blir. Chytil som sa za bruško.
,,Pozriem sa na to." Stiahol som si trocha nohavice a vyhrnul tričko. To boli....
,,Fajn zistíme čo sa deje s detičkami." Usmial sa a začal mi prehmatavať bruško. Potom mi urobil ultrazvuk. ,,není to nič vážne. Iba jednému dieťatku narástli krídla. Preto má kŕče. Jeho telo není prispôsobené na deti už vôbec nie na deti a krídlami. Čoskoro vyrastú krídla aj druhim dvom. Trochu ti pomasirujem bruško a dám ti niake lieky. Keby sa niečo zhoršilo tak mi zavolajte." Dal vyzitku Blirovi a jeho priateľovi a mne potom jemne masíroval bruško. bolesť začala pomalí ustupovať.  ,,Ešte vám napíšem čo by ste mali robiť keď sa mu kŕče vrátia." Zavrel som oči. Som rád že maličký sú v pohode.
,,Ďakujeme vám." Keď sme odišli z nemocnice tak ma brali niekam do lesa.
,,Kam ideme?" Nadvihnem obočie a blir sa uškrnie.
,,Do nášho sveta"

A je tu noví diel xD dúfam že sa páčil.