Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~23~

Od rána mám zlí pocit z dneška. Už chodím pár tyždnov do školy. Nič zavratneho sa nestalo. Nabehol som do rutini ticheho šprta ktorí zvyčajne zaspí na hodinách. Tak ako šlofička som si daval aj keď som nemal deti.....Teda nebol tehotní. Deti mám ešte nenarodené. Ale....aj keď to tu není zle, von radšej nechodím inak ma jebne, tak sa tu necítim dobre. Hlavne mám pocit ako keby som už nemal prečo žiť. Pozeral som sa smutne z okna pri ktorom som sedel a pozoroval dianie vonku. Cítil som neskutočnu bolesť vždy keď som si na neho spomenul. Zavrel som iba na chvílku oči.....aj tak sa mi stihol snívať sen. 

Verli stal predomnou zo sadistickým uškrnom. Boli sme na zachodoch na našej škole. Natisol ma tvrdo na stenu.
,,Cele to bola iba hra..." hral sa mi s vlasmi. ,,Nikdy som ťa nemiloval ty malí bastard." zhodil ma na zem. Na nič som sa nezmohol a iba sa na  neho zničene pozeral. Tak to bolelo. Prebodol ma zrazu niakym drevom. Všade bola krv. ,,Uvidime sa v pekle." zasmial sa diabolsky....

Zobudil som sa zo slzami v očiach. Nehorazne rýchlo mi bušilo srdce. Musela byť prestavka všetci boli rozchyleni do triedy a rozpravali sa. Zrazu mi zazvonil mobil. Zlakol som sa tak že mi vyletel z ruky niekde do triedy.....sakra teraz musím najsť mobil a ku všetkemu sa zohnuť? Nemožní ukol. Pozeral som sa všade a našiel ho bol dosť blizko tomu chalanovi s ktorím som sa prvý deň pohadal. Pomaly som sa k nemu dopližil. No ale....ako sa dostanem na zem s tým že sa aj sám postavím? Už som sa snažil niak zohnuť keď ho zobral ten chalan a ja som iba dopadol na zem...au môj zadok. 
,,Toto bude asi tvoje......hmm Nemaš niak silne heslo" zasmial sa keď mi odomkol mobil. Chcel som sa postaviť ale dopadlo to nezdarom.,,Niekto ti písal...zaujímave" listoval v mobile. Postavil som sa konečne niak na nohy a chcel si ho zobrať späť. ,,Máte tu velmi zaujimavu konverzaciu. Vyzerá to tak že sa o teba ten človek dosť strachuje.... A čo je toto?" zasmial sa a ďalej listoval. Cela trieda nás pozorovala ako sa ho snažím chytiť a dostať svoj mobil. 
,,Vrať mi ho." zakňučal som.....naozaj tu nemaju vili radi. Zazvonilo už na hodinu a on mi mobil nedal. čo mám robiť? Slubil som bratovi že ho budem každý deň kontaktovať. Mali sme sa dohodnuť kedy pre mňa príde na sviatky. Ktoré su za pár dní. Počul som zapipanie svojho mobilu......On niekomu píše? On niekomu píše! Komu píše?! ,,Vrať mi ho!" postavil som sa k jeho lavici..... ,,Vrať mi mobil!" zaskučal som zo slzami v očiach.
,,A čo keď ho nevrátim? čo urobí slaboch ako ty!" zavrčal na mňa a postavil sa..... 
,,Iba mi ho vrať" začali mi stekať slzy po liciach..... prečo som sa nevedel takejto situacii vyhnuť? Strašne mi to pripomína moju lasku. ,,Prosím....." zašepkal som s pohladom upretým do zeme.
,,Zabudni." zavrčal. Pozrel som sa na neho a už iba vydel ako rozbil môj mobil. Šetril som si na neho neuveritelne dlho. Mal som ho štyri roky. Teraz už nikoho neskontaktujem.....nepamätám si ani jedno číslo..... Zatočila sa mi hlava a ja som skoro spadol zas na zem ale ustal som to.....
,,čo si to......urobil......" zašepkal som... Aj keby som sebeviac chcel už nikdy neskontaktujem Verliho.. Nikto ma k nemu nepusti. 

,,Kreten..." rozplakal som sa a buchol ho iba. ,,Kvôli........tebe. .... " plakal som viac a viac. Kvôli nemu možno nikdy nespoznaju svojho otca. Citil som niaku bolesť na tvari.... Pri tel priležitosti sa mi zatemnil zrak a ja som nasledujucu hodinu bol v bezvedomí. 

Verli: 

Dunelo mi neskutočne v hlave. Nepamätal som si nič, nevedel som kde mam svoju tehulku ani kde sa práve nachadza. Až po tom čo som sa opýtal niekolko okolo iducich som sa zorientoval a dokazal sa dostať domou... Ale predtým som bol u Florna. Nikto tam nebol. Keď som ani ho nevydel nasledujúci deň v škole zalial ma pocit desu. Hneď som mu napísal. Kde si? Bojím sa o teba. Neviem čo sa stalo laska ale povec mi aspoň či si v poriadku. či su maličký v poriadku.  Neveril som tej možnosti že mi aj odpíše.......ale stalo sa tak nakoniec.. No ta správa ma moc nepotešila. 

Čo najdalej od teba. Som v poriadku. Nestaraj sa už ďalej našiel som si lepšieho na šukanie. Vôbec som tomu nechapal. Prečo by ma vimenil. Zabolelo ma srdce.
Zlato nech som urobil čokolvek prosím daj mi ešte šancu........ 
Zabudni. S takými sa nebudem baviť. 
Florne prosím.... Zvieral som tričko na mieste kde by malo byť srdce a z oči mi tiekli slzy. Viem že začiatok nebol najlepší ale..... ale predsa sa milujeme.....
MIlujeme? Ha pekní vtip
Florne... Položil som mobil na stôl a pozrel sa na stoličku vedla seba... ,,Kde si......" iba na chvilu som zavrel oči keď mi z neznameho čisla prišla sprava. 
Pozri, tvoja KURVA. Snáď sa nezobudi. Poď želaj si to somnou. Bola tam fotka Florna ležiaceho na zemi..... Bol v niakej triede. Zistil som to podla tich niekolko nôch od stolov a stoličiek. Na tvari sa mu risovala nepekna modrina.... 
Nech si ktokolvek tak ťa zabijem. Napísal som tomu človekovi. Nikto nebude ubližovať mojej laske. Pozrel som sa ešte raz pozrieť na fotku....Musel som sa troška usmiať. Aspoň viem že maličké pekne rastu.... To bruško mu moc pristane no to nič nemení na tom že mu niekto ubližil. Vybral som sa z triedi v tom istom čase ako prišiel učitel. Ten to ešte olutuje. 

Další diel. Prepáčte za vela chýb a neskore vidavanie xD prosím pochobte že sa mi teraz nechce opravovať aspoň zakladne veci.