Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~25~

Nechapal som moc čo sa deje. Prečo je zas pri mne......prečo je zrazu milí....ale.. tak mi chybal. Tak som ho potreboval že mi bolo všetko jedno. Ležal som verlimu na hrudi. škrabkal ma na chrbatiku a hladil bruško... ,,Som rád že si tu" zamrmlem spokojne. Už nechcem byť bez neho. možno mu riaditel dovolí chodiť somnou do školy. Bol by som naozaj štastní.  

Verli pri mne spal keď som sa ja už zobudil. Pohladil som si bruško. Moje zlatíčka.. Niečo ma objalo okolo pásu. Vypískol som vydesene ale potom si uvedomil že je to moja láska. ,,Nedes ma." zamručal som. Iba ma stiahol na postel a pobozkal na krk. 
,,Moje malé zlatíčko" zašepkal mi do krku a hladil mi bruško. Musel som sa jemne usmiať. Pozrel som sa do jeho očí. Je to ten Verli ktorého milujem. 
,,Rozmýšlal si niekedy nad tým ako lachko sa ludia menia kvôli láske?" zašepkal som a zavrel oči. Ani jeden z nás ešte pred niekolkými mesiacmi nebol vôbec milí a už vôbec nie dobrí a teraz..... teraz by si niekto aj myslel že sme štastní pár... Čo vlastne aj sme. Pre mňa tie dni čo som musel ležať ubiehali pomaly. Konečne som bol doma.......a nikto ma nedržal v posteli. Aj do školy môžem ísť aj keď.....Kvôli tomu kretenovi sa mi tam vôbec nechce. Ticho som si povzdychol a pozrel sa na spiaceho Verliho pri mne. Hlavu mal položenu na mojich nohach a zo spanku ma držal ochranarsky. 

,,Láska musíš stávať" zašepkal som tíško a pohladil ho po vlasoch. 
,,Ako si sa vyspal?" zamrmlal z polospánku a ja som sa musel usmiať.
,,Velmi dobre keď sa mi moja poduška vrátila." povedal som zo smiechom a Verli sa pretočil na chrbát a pozrel sa do mojích očí. ,,Nerob si zo mňa podušku" zamručal som. Pohladil ma po líci a konečne sa posadil takže som bol volní. 
,,Ale notak..." stiahol si ma k sebe čo najbližšie a pobozkal ma na pery. ,,Máš pohodlne nožičky.." uškrnul sa. Ticho som sa iba zasmial a bozk mu opätoval. Stále sa mi nechce do tej školy znova. 

Verli mi pomohol obliecť sa a urobil mi aj raňajky. S ním ruka v ruke som sa vydal do školy. Víla a človek.... Blir nám slubil že to niak vyrieši aj keď sa mu to moc nepáčilo. Vraj tu budem aj tak viac v bezpečí a kedže som v jeho triede bude na mňa stále dávať pozor. Nechápem čo somnou všetci majú. 

Už som pár minut iba stál pred školou a tíško kňučal. 
,,Florne.....neboj sa, som tu. Tvoj delikvent, nasilník a blbec" chytil jemne moju tvar do svojich rúk a optimisticky sa na mňa usmial. Nedokázal som odolať a jemne ho pobozkal na pery. Keby sme neboli pred školou aj sa to zvrhne na niečo viac. Neboli sme spolu dlho (pre nás večnosť) strašne mi chybal. Verli ma zrazu chytil za ruku a začal ťahať dnu. ,,Kde máš triedu?" uškrnul sa na mňa a ja som sa musel tiež pousmiať. Neviem ako....ale sám dokázal najsť moju triedu lebo ja.....som to odmietal povedať. Vošiel dnu akokeby tam už chodil večnosť somnou v zavese. Pevne som zvieral jeho ruku a snažil sa za svojho priaťela schovať. 

,,Och konečne ste tu. Kde ste sa tolko flakali?! Sakra čo ste robili veď je uplne bledí....." Blir trocha preháňa. Sčervenal som jemne. 
,,Nič...to sa ti zdá" zamrmlem čo najtichšie a potiahnem Verliho k svojmu miestu. Ale zastavil sa.
,,Ja som sa nepredstavil...." zasmial sa. ,,Som Verli, priblížite sa k môjmu priatelovi a zlamem vám kosti bytosť nebytosť." zavrčal vyhražním tonom a popukal si kosti v  rukach. Troška ma z toho až ztriaslo. Keby nebol iba môj tak sa ho aj zlaknem. 
,,Tak Prr hej študentov mi mlatiť nebudeš" osopil sa na neho Blir.
,,Nebudem sa len tak pozerať ako niekto ubližuje Flornovi." zavčal. Blir prišiel k nám a začala sa ostrá vymena nazorov.
,,A myslíš že ja hej?!" zavrčal Blir.
,,Si len prašívé psisko, predsa si sám povedal že nenavidíte víli. Mne je jedno čo je!"
,,Jasné a preto si mu ubližil"
,,Ja som to nebol!"
,,A kto potom. Videl som to na vlastné oči ty bastard!"
,,Jediní bastard si tu ty! JA ho milujem"
,,Kvôli tebe skoro prišiel o deti!"
,,Sú to aj moje deti! Nikdy by som mu vedome neubližil!"
,,TO ťa ako niekto ovladol?!"
,,Ano......." hádka asi prestala. Klepal som sa na stoličke, držal si ruky pevne na ušiach a tiekli mi slzy. 
,,Prestant...e" vzlikol som ,,Nech sa stalo hocičo sm.....e v....škole....Sú tu ludia" pozrel som sa na triedu ktorá na nás upierala zaujatí a nenavistní pohľad. Verli si ku mne konečne sadol a ja som ho objal. Maličký znova kopali. Boli moc nekludní..... báli sa rovnako ako ja.....

Ahojte ludia ano ja žijem. Rozhodla som sa keď už máme také krásne číslo 25 že by som pre vás aj niečo urobilo ma. Napadol ma rozhovor s postavami... Hocičo čo by ste sa niakej postavi chceli opýtať napíšte do komentárov.....a urobím aj niaky špecial hneď ako opravím tento diel na další deň a napíšem tri trestné kapitoly. :/ som na seba tvrdá. Toto už píšem z polospánku ale pššš.