Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~31~

Slnko už pomaly zapadalo keď som sa zobudil. Zrak mi padol na uplakaného Raina.
,,Myslel som si že sa už nezobudíš" vrhol sa mi okolo krku.  
,,Kreten....." zašepkal som a zaboril si tvar do jeho hrude. Je tak prijemne teplúčky. Hneď ma z tohto pokojného stavu zobudilo mrnčanie a následní plač. Ucítil som ťahanie za rukáv trička a pozrel sa na to čo ten ťah pôsobilo. Hneď môj naštvaní pohlaď zmäkol a zmenil sa na úsmev. ,,Ahoj zlatíčko" zobral som si zeleno-vlasé miminko do náruče. Pozrel som sa vedľa na postel kým sa mi maličká hrala s vlasmi. Jedno dievčatko a dvaja chlapci. 
,,Vyzerajú presne ako ty a Verli" uškrnul sa Rain a ja som na neho hodil vražední pohlaď.
,,Môžeš mi vysvetliť očo tu ide? Tomu že sa chovajú skôr ako batolata nerozoberám." povzdychol som si a pozrel na svoju dcérku. To som sa bál že nebudú v poriadku. 
,,Som tvoj bratranec..." zamrmlal Rain a ja som nadvihol jedno obočie. ,,Tvoj otec a matka boli zabití mojim bratom. Teda najskôr tvoj otec. Keď jeho žena zistila čo sa stalo tak zobrala teba aj súrodencov preč odtiaľto do lesa....." 
,,Ja mám súrodencov?" prekvapene som sa na neho pozrel.
,,Mal si o rok staršiu sestru a dvojča......oto tu nejde. Tvoj otec sa stal kráľom ale môj otec sa proti nemu postavil. Stale kecal niečo o tom že jemu patrí trom. Ale také to ľahké to u nás není ako u ľudí. Ľudia si kľudne môžu povedať že zvrhnú kráľa a stanu sa novím. No nie u nás. Mal si byť od začiatku právoplatní dedič. Dokedy ste sa tvoj brat a ty nenarodili tak otec chcel zvrhnuť iba brata. Okamžite by sa jeho moc dostala na neho ale kedže si sa narodil....."
,,Tak som sa stal nastupcom ja?" Rain prikyvol a ja som sa pozrel na svoje zlatíčko ktoré akurát zaspalo. 
,,....Chcel sa ťa zbaviť ale prehovoril som stráže... Tvoj mladší brat umrel a teba som dostal do bezpečia. Po pravde je dobre že si máš deti....teda keby ťa nechytil.. Chce z nich vychovať niečo ako je on. Musím ich odtiaľto dostať. Florne prosím...dovoľ mi zachrániť tvoje deti..." pozrel sa na mňa ustarostene a ja som si ticho povzdychol. 
,,Slub mi že sa im nič nestane..." usmial som sa na neho. Už som iba vnímal ako odchádzal preč aj s mojimi deťmi. Takže viem čo musím urobiť.... zabiť svojho stríka. Ľahol som si do postele. ,,Mám vôbec takú moc?" zašepkal som a nechal doľahnúť únavu. 

Teraz je to troška kratšia kapitola take menšie vysvetlenie všetko. 

ĽUDIA dostávame sa do cieľovej rovinky. Už iba pár posledných dielov....