Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓

~17~

Bohužiaľ.........dostalo sa to domou. Ticho som si povzdychol a ľahol si na gauč. ,,Boli ma chrbát" zašomral som ticho.

,,Bodaj by nie láska. " pobozká ma do vlasov Verli a pohladí ma po brušku. Položil som si na neho opatrne ruky a vyhrnul si tričko. Ten ornament je celkom zaujímavý. Hlavne čím mam väčšie brucho..... Bože, tri deti a ešte celkom rýchlo rastu. Tak normálne rýchlo. 

Opriem sa o Verliho a zavriem oči. Ani som si moc neuvedomil a zaspal som na ňom. Zobudil som sa až v posteli........večer. Sakra.

Za chvilu budem na konci  piateho mesiaca. Ten čas strašne rýchlo letí ........ Hlavne keď som sa pozrel na e-mail. Andi...... ten blb chce zase prísť. Ticho som si povzdychol a odpísal mu. Chce prísť asi na týždeň od zajtra. Čo je zajtra ráno kedže mi musí písať o polnoci. Našťastie idem akurát s Verlim iba spať. Hej môj brat bol tak milí že mi dovolil ho tu mať. Konečne nebudem spať sám. 

Verli vyšiel zo sprchy a sadol si ku mne na postel. 
,,Kto ti písal láska?" prehrabne mi vlasy a ja sa na neho sladko usmejem.
,,Andi. Chce prísť na návštevu. Bude to zaujímave kedže nevie ešte o deťoch." zasmejem sa a ľahnem si pritúliac sa k Verlimu.
,,Niak to strpím........dobru láska." ta poznámka bola celkom blba. Keby som nebol unavení tak ho skopem. 
,,Dobru" zašepkám a prikryjem nás.

,,Florne niekto zvoní pri dverách.." zhúkne po mne Matúš. Čo ine by sa dalo čakať. Začnem sa slimačím tempom prezliekať a ešte pomalšie zídem dole. Verli ty máš také šťastie. Skopem ťa potom z tej postele......... Moment on je tu aj Rain. Hej na toho idiota som zabudol. Ešte doteraz s braškom nevychádzajú. Veď toho kreténa nenavydím aj ja. Ďalšia vec o ktorej Andi nevie a bude sa pýtať. To bude celkom zaujímave.

Otvoril som dvere, nestálo v nich nič iné ako Andi ktorí sa najprv usmieval, potom si ma začal skumavo prezerať a nakoniec sa zastavil na mojom bruchu. Musel som sa uchechtnuť nad tým. 
,,Deje sa niečo?" opytam sa ako keby som nevedel o tej basketbalke namiesto môjho plochého bruška. 
,,ne.........Ja len či si troška nepribral?" nadvihne obočie...... vyšlo to z neho ako keby bol spomalení. Troška som sa uchechtol a pozrel sa s vážnou tvarou na neho. 
,,Nie, nepribral" zasmejem sa a Andi sa na mňa pozrie pohľadom či mi úplne už nepreskočilo.
,,A nemáš iné vlasy? Oči? A-a-a Krídla? Kto je sakra on? A prečo je tu Verli? Odkiaľ sa tu zobrali tie ......šteniatka bože tie sú také zlaté." a už bol v nutrí a hral sa s Blirovimi deťmi. 

,,Môj v." keď som uvydel ako ma Blir vo vlčej podobe prepaľuje pohľadom tak som to hneď zmenil ,,..... Fajn Blir si priviedol priateľa... toto z toho vzišlo." zamrmlal som a zavrel dvere........Až potom čo musel Verli dotiahnuť dnu Andiho kufor. Mne to nedovolil. 

,,Kto je ten chalan?" spýta sa ma Rain. Na čele mi nabehne žila a skopnem ho až na druhu stranu bytu. 
,,Choď už do prdele!" skríknem za ním. 
,,Kto to bol?" pozrie sa na mňa Andi. Občas je troška príliš zvedaví.... nočo. 
,,Môj udajne vili brat Rain..... najväčší kretén na zemi!" hodil som po ňom pohár. 
,,Fajn a k tomu?" ťukol do môjho brucha a zatváril sa ako keby som bol niečo nebezpečné. Pre boha to je debil. Chytil som ho za ruku a tiahol hore schodmi. ,,Nechajte ma chvilu v izbe iba s Andim ďakujem" zvrieskol som po nich a zabuchol dvere.

,,Naladi ako vždy." zasmial sa a ja som ho prepálil pohľadom. Sadol som si na postel a ukázal mu nech si tiež sadne. 
,,Ech.......ako to povedať ja.......som...." nie stále som sa to nenaučil vysloviť aj keď vzťah k mojim deťom mám už lepší....Prestava mi to až tak vadiť. No stále sa cítim divne. Dá sa to povedať aj inak........teda ukázať. Vyhrnul som si tričko a dal mu ruku na moje bruško. 
,,Fl......." zacpal som mu hneď pusu
,,Chvíľku počkaj" usmial som sa na neho. Netrvalo dlho a jedno z miminiek koplo priamo do Andiho ruky ktoru som si držal na bruchu. Hej.....bohužiaľ začali byť už aktívni a kopu. 
,,Čo to bolo?" vypískne a odtiahne sa odo mňa. 
,,To bolo ...... jedno moje dieťa." zamrmlem a naberiem červenú farbu. Pohladím si bruško, naozaj začínam mať tích prckov rad. ,,Ja totiž......som v tom. Čakám trojičky." zašepkám čo najtichšie a dám mu nedávni ultrazvuk ktorí som mal na poličke. 
,,Počkaj......Ty si tehotní?" pozrie sa na mňa celkom dosť šťastne. Vôbec to nechápem. Andi sa nalepil na mňa a začal mi hladiť brucho a rozprávať sa s nimi.

,,Hej ja som tu tiež." skopnem ho na zem. ,,A zobudil si ma takže ťa zato štekliť k smrti." usmejem sa na neho diabolsky a vrhnem sa po ňom. 
,,Rovnaký ako vždy" vykríkne pomedzi smiech. 

Keď som skončil tak som sa zvalil na postel a objal vankúš. ,,Inak......Rain.......mi povedal že mám iba 13" zašepkám a pozriem sa na Andiho ktorí si sadol ku mne na postel. Nechcem umrieť pri pôrode. Keď sme naposledy boli na prehliadke tak mi doktor povedal že je vysoká šanca že umriem .... Zavrel som oči a ticho si povzdychol ,,Môžem umrieť pri pôrode" zašepkám. Otvorím oči a pozriem sa do Andiho očí ktoré sa pomaly zaliali slzami. Pevne ma objal.
,,Nechcem aby si umrel." zašepká a počujem jeho tiché vzlyky.
,,Ani ja to nechcem." šepnem a tiež ho objímem. Pri Andim mi bolo vždy dobre........predsa len, jemu môžem povedať všetko. Naozaj všetko .

Tak dneska je to všetko. Viem diel nebol dlhy a možno je to o ničom ale dúfam že da vám pačil. majte sa.