~13~

131 14 2
                                    

Zas je Pondelok. Pre moje šťastie už je po škole a..... 
,,Naozaj to nikomu nebude vadiť?" opýta sa ma Verli za mojim chrbtom. 
,,Hmm...... nemalo. Nie si alergický na zvieratá že nie?" no po byte mi behá sedem vlkov. Keby bol alergický bol by to celkom prúser. 
,,Nie..." pozrie sa na mňa divním pohľadom. Konečne do zapasim zo zámkom a otvorím dvere. Hneď ako som tak urobil ku mne dobehli tri vĺčatá.. tí dvaja budú asi u rodičov. 
,,No.... zoznam sa toto su traja zo siedmich chlpatých obyvateľov tohto domu. A... tento týždeň tu môj brat nieje. " zaculim sa a zvlečiem si mikinu. Verli predsa už vie že som ......vila. Stále si nato neviem zvyknúť. Ja som rád že to vie a dosť to veci uľahčuje. Mám hlad
,,Vieš variť?" pozrel som sa na neho s nádejou.
,,Hmm...... môžem niečo skúsiť." pohladil ma po vlasoch. ,,Tak kde je kuchyňa?" milujem keď sa usmieva. 

Po hodine čo strávil v kuchyni prišiel za mnou do obývačky s tanierom. ,,Bol to ťažký súboj ale vyhral som nad šporákom." už som hovoril že je to asi magor? Možno to robí moja prítomnosť....
,,Ďakujem...." vypískol som nadšene a hneď si zobral od neho misku. Ani neviem ako som sa mu objavil na kolenách. Škrabkal ma vo vlasoch a jemne si ma tisol na hruď. Hmm páči sa mi že sa už spolu nehádame ani nebijeme. 
,,Florne prišla ti pošta." Blir je zase človek a hodil mi niečo do hlavy. Prepálil som ho pohľadom. 
,,Obleč sa sakra." hodil som do neho sviečku.......bola to prvá vec na stole a svoje jedlo po ňom nebudem hádzať...pff. Chytil to. Grrr aspoň že má nohavice.
,,Kto to je?" opýtal sa trocha podráždene Verli podomňou.
,,Môj pes....hehe" zasmial som sa a začal znova jesť. Jeho nechápaví vyraz som ignoroval. Tak odkiaľ si pošta? Z nemocnice. Dva týždne čakám... aj keď už je mi fajn ale aj tak chcem vedieť čo mi bolo. Pozriem sa na to potom........ potom keď dojem. 
,,Kedy si stihol ísť do nemocnice?......tu nepoznám." vytrhol mi to Verli z rúk. Fajn tak som asi dojedol. 
,,Sakra daj to sem." zobral som mu to z rúk a odskočil od neho. Papier, papier, papier..... fotka? To je nezaujímavé.... fajn prečítam iba tie druhe dva papiere na tom prvom sú nejaké blbosty. 

Ako som tak čítal tak som stŕpol. ,,ČOŽE?!" vypískol som a úplne zbledol... heh som príliš mladí.. ja..... nie.... Už tak som dosť divní. Zrazu som na chalanov, som vila a teraz. ....
,,V-verli...." zašepkal som a znova prebehoval očami text. By som sa aj skončil na zemi keby ma nepodoprel. Zobral mi obidva listy papiera z rúk a začal ich čítať. Zobral som zo stola fotku aj s druhým papierom.... Bol to predpis na lieky. Informácie čo a ako boli v tretom papieri.... Ta fotka bol vlastne.... obraz..... ich..... Iba ta myšlienka pre mňa bola nemožná. Budem to vstrebávať ešte dlho. Pozeral som sa skľúčene na fotku.... z očí mi začali stekať slzy. Čo budem robiť? 
,,Florne...." ocitol som sa vo Verliho hrejivej naručí. ,,Bude to dobré. Postarám sa o teba... Neplač." utešoval ma....... no moc mu to nejde. 
,,Sakra tak čo je mu." zobral si Blir papiere. Pol hodinu bolo ticho...jediné čo bolo počuť v miestnosti boli moje tiche vzlyky. Blir bol ako obarení a Verli sa ma snažil stále utešiť. Naozaj mu to nejde. ,,Tak ja zbehnem asi späť do nemocnice vybrať pre teba tie lieky. Takže...... tu." podal mi jeden ten papier, fotku a odišiel preč. 

Ležal som už v posteli. Verli odišiel už pred troma hodinami. Pozeral som sa na fotku a papier ktorý mi podal Blir. druhou rukou som škrabkal jedno z vĺčat ktoré sa na mne usalašilo. 
,,Ahoj Braček." ozval sa mi v telefóne konečne Matúš. 
,,A-ahoj..........mám pre teba ........asi dobru.... rozhodne divnú správu...." zašepkám a položím papier na noční stolík a zoberiem si normálne telefón k uchu.

,,Tak hovor." počul som v jeho hlase že je nedočkavý... ticho som sa uchechtol.
,,Budeš....strýko." zašepkám a začnem si žmoliť tričko. 
,,Ty si spal s  babou?" ako inak.... 
,,Nie.....ja.....ja... som.... som t.... Verli ma zbuchol." vybral som si radšej to takto povedať.... nedokážem to slovo vysloviť. 
,,Moment, chceš povedať že si tehotní?!" a je to tu.... to slovo ktorému som sa vyhýbal.
,,A-ano... sú tri... som už skoro v štvrtom mesiaci." vychádza to presne. Vtedy ma znásilnil na záchodoch......potom pri riaditeľne a nakoniec ešte aj na party.... Určite je on otec. 
Ešte dlho som mu musel odpovedať dokým som nezložil. Ale vysvetľuje to všetko..... úplne všetko. Prikryjem sa perinou a skľúčene vydýchnem. Mal by som niečo zistiť o svojom druhu. Prvá vec... prečo môžu mať muži deti. Blir mi vysvetlil prečo u vlkolakov to je. Lebo majú malo samíc a tie sú zvyčajne.... neplodné. Iba niake štyri druhy ...... takýchto bytostí sú aj ........no muži plodní. Teraz je to päť. Super. A to sú ešte vili krehké stvorenia super to sa nesmiem ako hýbať?! Mal by som si prečítať ten papier poriadne. Takže. 
Môžem ľahko potratiť....... užasne.. Lebo....hmm. Nechce sa mi to čítať. Aj tak toho tam není veľa lebo o mojom druhu nevedia vonkoncom nič. Iba to čo zistili keď som bol v nemocnici... 
Fajn prečítam tích pár riadkou.
Dobrí deň pane Klerne. Spísal som vám sem iba pár dodatočných informácii o vašom stave. Aby som nezačal s tým najhorším tak sa vám zvýšila vaša moc, mágia. To ste si mohol už určite povšimnúť...... nie vôbec som skoro všetko nezmrazil.... Stále neviem ale prísť na zmenu vášho vzhľadu, no predpokladám že to má tiež s tým niečo spoločne........Nevravte, vôbec ma to nenapadlo......Síce sa vaša moc zvýšila ale dosť sa jej sustreduje na oblasť kde sú vaše deti, čiže brucha...... musí to byť až tak odborne napísané?!!...... Nechcel by som vás zahŕňať zbytočne informáciami ktoré by vás mohli vydesiť ale musím........ hah hrá sa na ohľaduplného....... Musím vás varovať aby ste sa vyhýbal akýmkoľvek pádom. Nemáte dosť vyvinutú maternicu. Predpokladám že váš druh je stavaní mať deti až neskôr. Je aj dosť možné že ste mladší ako si myslíte.......... Matúš mi hovoril že som mal asi štyri keď ma adoptovali..... Vyskytli sa tu aj ďalšie problémy ale tímy vás už nebudem zaťažovať. Pridite po obede v piatok na prehliadku. 
Tie problémy sa iba kopia. Papier som roztrhal a vyhodil ho. Piatok.... tri dny...... Schúlil som sa do klbka a objal perinu. Po asi hodine ležania som zobral mobil. ,,Verli?..... neprespíš u mňa?" zakňučal som do mobilu. Zase ma bolelo brucho...... grr dúfam že to časom prestane. Do pol hoďky bol už Verli u mňa. Som rád že sa Blir s jeho priaťelom presunuli do vedľajšej izby.....aj keď šteňatá sem stále nakúkajú. Spokojne som objímal Verliho a tisol sa na jeho hruď. Verli sa mi pozeral do očí a hladil mi boľavé bruško. 
,,Čo budeš robiť teraz .Fo.." uškrnul sa.... grr to určite pochytil od Andiho.
,,Neviem." zašepkám a zavriem oči. ,,Skôr čo budeme robiť..... " Zaborím si tvar do jeho hrude. Tlkot jeho srdca ma ukludnuje.
,,Ty chceš aby som bol s tebou?" pozrel som sa na neho jedním okom.
,,Samozrejme... nebudem ich vychovávať sám a...... a chcem aby si bol môj oficiálni priaťel. Vieš ako.... aby si.." asi by som mlel nezmysli. No to hovädo ma pobozkalo. Cítim sa ako z niakeho presladeného filmu. Ticho sa zasmejem. 
,,Ale.... Máte po sexe pane..." našpúlim pery.
,,To prečo?" štuchol ma do čela.
,,Doktor zakázal..... Ha a máš to ty zvrhliku." zasmejem sa. Verli iba pokrúti hlavou. Zrazu sa presunie nado mňa a pretočí ma na chrbát. ,,Povedal som že nemôžme...." 
,,Ale ja sa s tebou nechcem vyspať trdlo...." zasmeje sa a vyzlečie zo mňa tričko.
,,Naozaj? Vyzerá to tak." nafúknem naštvane lícia. Verli sa presunul nižšie, už som si blahovo myslel že mi vykúri.......nie on mi začal bozkávať brucho a niečo do neho žvaniť. ,,HEEEJ JA SOM TU TIEŽ!!!" založil som si naštvane ruky na hrudy. Už teraz mi to tehotenstvo vadí. 
,,Nerozčuľuj sa toľko.... Iba sa venujem tvojim deťom." uškrnie sa a pobozká ma na pery. 
,,Fajn." pretočím očami..... Nezvyknem si asi nato nikdy..... Niesom žena, není to normálne, ani to že som s chalanom ale...... hold ja niesom normálni. Verli si ma stiahol spokojne na seba a zakryl ma. 
,,Poďme spať.... ty moja tehulka." zasmeje sa a ja ho buchnem do hrude.
,,Prestaň." zavrčím ale nechám sa hladiť a objímať.........Keď to tak zoberiem... nemusí to byť tak zlé. Zaspal som skôr ako som zistil že mi znova svietia krídla....

Ha ludia dokázala som to vydala som dalšiu kapitolu v tomto mesiaci xD no teda ja sa prekonávam. 

Vilie Tajomstvo [mpreg] ✓Onde histórias criam vida. Descubra agora