BoyFriend

7.

Ráno ma zobudilo klopkanie na parapetu okna. Pozrela som sa von a zustila, že prší. Dážď neznášam. Úprimnosť sa cení...hh.
Proste chápete. Mám všetko mokrá, vyzerám ako potrat, mám roztečený make-up. No predstavte si to. Hrôza.

Obliekla som si svetlé rifle, modrú kockovanú košeľu a čierne členkové čižmy. Urobila som si obvyklý meka-up a vlasy prečesala. Zišla som dole k Leovi.

"Dobrú chuť braček" popriala som mu, keď dom ho videla.

"Ďakujem. Ako sa cítiš??" spýta sa s plnými ústami.

"Lepšie" poviem a usmejem sa. Úsmev mi opätuje. Možno o tom ani netuší, ale je strašne pekný.

Sadnem si k nemu za stôl a vyberiem si jogurt a cereálie. To milujem. Všetko to zmiešam dokopy a ulalá raňajky sú hotové. Pomaly si začnem dávať sústa do úst, je to výborné.

"Jedz trochu rýchlejšie, inak budeme meškať." pozriem sa na neho pohľadom alá to nemyslíš vážne?!

"Aaale myslím. Pohni sa" rýchlo nahádžem jogurt a cereálie do seba v idem sa obuť.

V chodbe si dám na seba pre zmenu tenký sivý kabát. Keďže mám čierne čižmy, beriem si aj čiernu čiapku.

"Nebude ti čiapka zanikať, keďže máš čierne vlasy??"

"Dobrá poznámka. Neviem. Nechám sa prekvapiť" poviem a zasmejem sa.

"Dobre. Len si pohni" tú poznámku si nemohol odpustiť. Pretočím nad ním očami. Prakticky už som, len si dám rúž. Dnes som zvolila tmavý bordový s jemným, tmavým fialovým nádychom. Vôbec ním našetrím. Chcem byť originálna.

"Nedávajbsi toľko tej somariny. Pozri, ako vyzeráš." on osobne rúže neznáša. Ja ich milujem.

"Proste dokonalo. Tak, ako chcem. Tebe by nezaškodilo, ak by si si trochu dal."žmurknem na neho.

"No Ha Ha. Veľmi vtipné"povie a zagúľa očami.

Už som hotová. Usmejem sa na seba v zrkadle. Som jednoznačne D-O-K-O-N-A-L-Á.

V aute je tichá atmosféra. Ako vždy. Mala som radšej cesty s Amy, no ale nedá sa nič robiť. Vážne mi trochu chýba. Ten jej smiech, úsmev, jej absťáky kvôli tým dvom buzerantom, ktorých mám teraz v triede. Ako to sa môže stať iba mne...hh.

"Nad čím rozmýšľaš??" spýta sa Leo. Je veľmi starostlivý.

"Amy" to slovo mu postačí, aby pochopil. Nepýta sa ďalej, lebo vie, že ma to bolí.

Auto zaparkuje pred školou. Áno chodíme spolu do školy. Tým pádom aj tá kurva Medison. On si môže fakt vyberať. Vchádzame vždy spolu. Pred školou sa obímeme. To je také niečo ako tradícia.

"Drzž sa." pošušká mi do úška.

"Ďakujem. Aj ty"

"Ahoj sestrička" usmeje sa

"Maj sa braček" usmejem sa tiež.

V triede ma už čaká Marcus. No akože nečudujte sa. Nemyslite si, že chodí on skoro. To ja chodím po zvonení. Mala by som asi vstávať skôr. Moja chyba.

Len čo si sadnem do lavice, hneď príde učiteľka. Viem, som šikovná.

"Ahoj" pozdravý sa mi Marcus.

"Ahoj" som slušné dievča.

"Ako sa máš??" to sa naozaj vie teraz opýtať iba toto??

"Celkom ok. Ale teraz už drž hubu, lebo nás učka rozkope pohľadom."poviem mu. Ja si nechcem priemer pokaziť. Neviem ako on, ale pre mňa sú známky moc dôležité.

Dnes trošku dlhšia časť.✌
Čo hovoríte na Mayu??😀👌
Mne sa páči. Keby som aj ja bola taká a učila sa.😂😂🔥