BoyFriend

27.

Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka. Chcela som ísť do školy, lebo....proste mi to chýba.

Postavila som sa išla si vybrať oblečenie. Obliekla som si modré rifle a modrú blúzku. Vlasy som si jemne nakulmovala a namaľovala sa.

Zišla som dole, že sa najem. Urobila som si musli s jogurtom.
Na stole ma čakal odkaz.

S Chrisom sme odcestovali do Írska. Nemusíš vedieť prečo. Plánovali sme to skôr, ale nechceli sme ťa nechať samú, a keď tu bude Marcus, sama nebudeš. Vrátime sa o tri mesiace. Plus-mínus.
                             -L <3

Typický Leov podpis. No nič. Dnes idem asi pešo.
Vážne nechápem načo sa trepú do toho Írska. Dúfam, že nie sú nejaký zamilovaní pár a chcú súkromie.( hh...veď ty ešte uvidíš😂)

Rýchlo som zobrala svoje veci a išla do školy. Rozmýšľala som, či sa bude u nás Marcusovi páčiť. Dúfam, že áno. Nechcem, aby odišiel. Mám ho veľmi rada a rýchlo som si ho obľúbila. Musím uznať, že robil dobre, keď sa mi stále pchal do zadku. Bez neho by bola asi nuda. No ale mala by som Chrisa. No nie??

Ani som si neuvedomila a som v škole. Cesta trvala nejako krátko na to, že obvykle sa do nej trepem 25 minút pešo. 

Sadla som si do svojej lavice a opakovala si učivo na hodinu. Nemohla som sa dočkať, kedy príde Marcus. Chcem, aby to bolo perfektné. Chcela by som si tie tri mesiace užiť. Neberte to tak, že sa s ním plánujem vyspať, ale predsa tri mesiace bez Lea a Chrisa?? To je viac než dokonalé.
Konečne sa dotrepal.

"Ahoj" pozdravila som Marcusa.

"Ahoj" odzdravil sa a objal ma.

"Kedy prídeš??" spýtala som sa" vieš, včera som všetko pripravila" zasmiala som sa.

"Neviem. Rozmýšľal som, že či by si nešla so mnou domov po tašky a odviezol by nás k tebe môj tatko."

"Dobrý nápad. Súhlasím."  usmejem sa a žmurknem na Marcusa.

"A nebude to Chrisovi vadiť?? Veď vieš keď budem u vás" spýtal sa neisto Marcus

"Nie. Išiel na tri mesiace s Leom do Írska. Sme sami doma. Jupíiiii!" skríkla som. Marcusovi jednoznačne odľahlo. Bolo vidno, že je v napätí.

"Tak to sa teš..." ani nedopovedal keď zazvonilo na hodinu.

S zvonením prišiel telocvikár, že nám supluje hodinu a budeme mať telesnú. Jesss.

Prepadla som svoje kľúče od skrinky a išla si vybrať úbor na telesnú.

S Marcusom sme sa dohodli, že sa čakáme pred šatňami. Vošla som do svojej. Ani som nezatvorila dvere a už po mne všetky volali.
Ach! Dorazila kurva.
Už Chrisa omrzela tak si volá domov  Gunnarsena.

To bolo ešte celkom ok. Ale keď som sa dostala k lavičke...
Vybehla ku mne Medison, že jej kradnem frajera. Keď som jej začala protirečiť strelila mi poriadnu facku. Až ma to na zem zhodilo. Dievčatá zhíkli. Katie pribehla ku mne, chcela mi pomôcť, ale Medison ju odstrčila a začala ma kopať. Moje slzy sa drali na povrch. Nevedela som ich udržať. Medison len kopala a kričala ako zmyslov zbavená.

"Ešte raz sa ho dotkneš a vlastnoručne ťa zabijem" zrúkla po mne. Otvorila som ústa, že jej niečo poviem, tá ale pritvrdila.

"Ty sa ešte budeš ozývať?? Nestačilo ti??" chcela mi dať ďalšiu facku, keď do šatne vtrhol telocvikár, že máme ísť zabehnúť okolo parku.
Medison ešte na mňa hodila nenávistný pohľad.

"Ešte sme neskončili" povedala a odišla. Učiteľ si ma samozrejme nevšimol. Iba som sa zvijala na zemi do klbka a plakala. Marcus ma musel zrejme počuť, lebo hneď pribehol.

"Čo sa ti stalo??"
Bola som ticho.

"Tak hovor!" triasol so mnou.
Stale som bola ticho.

"Bože Maya!! Kto ti to urobil??" už kričal.

"Med-Medi-.." nemohla som dopovedať jej prekliate meno.

"Bola to Medison??" spýtal sa Marcus.
Iba som prikývla.

"Jej to nedaeujem" skrikol a začal búchať a kopať do čoho sa len dalo.

"Mar..." chcela som ho zastaviť.

"Dobre. Som kľudný. Odveziem ťa na ošetrovňu??" spýtal sa. Iba som nemo prikývla.
Marcus ma zobral opatrne na ruky a niesol z sestričke na ošetrovňu. Cestou sme míňali nenávistné pohľady Medison a ostatných dievčat zo školy.  Na ošetrovani ma Marcus položil na lehátko a čakal so mnou na sestričku.

"Ahoj zlatko. Čo sa ti stalo??" spýtala sa s jemným hlasom.
Marcus jej chcel určite niečo povedať, ale zahriakla som ho pohľadom.

"Aa nič vážne, len som spadla zo schodov." zaklamala som. Marcus sa na mňa začudovane pozrel.

"Zo schodov?? A si taká doráňaná??" spýtala sa sestrička s veľkými pochybnosťami.

"Áno. Ale nebolí to veľmi" opäť som jej klamala.

"No neviem. Neklameš mi ty náhodou??" spýtala sa.

"Nie. Nemusíte sa obávať"

"Tak dobre. Ako chceš. Dám ti na to nejakú mastičku a potom pôjdeš domov" v duchu som sa tešila.

"A ty ju pôjdeš odprevadiť. Môžeš s ňou aj zostať." povedala.

"Takže sa nemusím vrátiť??" spýtal sa s iskierkou nádeje Marcus.

"Presne tak." povedala sestrička a už mi natierala moje ubolené telíčko.

           Kým ma sestrička ošetrovala, Marcus mi bol po veci.

"Ahoj. Ideme??" spýtal sa. Prikývla som. Poďakovali sme sa sestričke a vyšli na chodbu.

"Daj mi prosím moju tašku." poprosila som Marcusa.

"Na to rovno zabudni. Buď rada, že vieš vôbec chodiť," pozrel na mňa s pekelným výrazom "pôjdeme pekne krásne k tebe Taxikom. Cestou na letisko mi tato donesie k vám veci."

"Ale..."

"Žiadne Ale! Nechcem počuť žiadne námietky." povedal vážne. Ale o mňa sa nemusí takto starať. Viem dôjsť domov aj sama bože.

Konečne po dlhom čase nová časť.
Neviete mi niekto pomôcť s tým, ako zmeniť tú prekliatu obálku??😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥😥