BoyFriend

42.

Marcus

"Takže..ako sa ti to podarilo??" spýtal som sa Martinusa.

"No vieš. Ona vravela, že berie antikoncepciu. No a ja som myslel, že hovorí pravdu. Znela tak presvedčivo."

"Akože...nechcem ťa poučovať a ani ti dohovárať, ale fakt nemám slov. Máme iba 16 rokov. Musíš si jednu vec uvedomiť. Amy na interrupciu nejpôjde."

"Ale ja to decko nechcem."

"Keby že máme s Mayou pár rokov viac, určite by som  to dieťa chcel."

"Ale ja Amy neľúbim. Mal to byť len úlet"

Maya

Martinus mi ukázal Amynu izbu a ja som tam pomaly vykročila. Mala som veľký strach. Nevedela som čo mám čakať.

Amy sedela na posteli s nohami pritiahnutými k hrudi a plakala.
Hneď ako ma uvidela vyskočila ku mne a objala ma.

"Ahoj Amy. Strašne si mi chýbala"

"Aj ty mne. A čo to máš s vlasmi??"

"Menšia zmena imidžu." usmiala som sa.

"Prepáč za všetko, ale chcela som, aby si to vedela."

"V pohode. Hlavne sa teraz nestresuj a povedz mi čo sa vlastne stalo." nabádala ma.

"No proste vyspali sme sa spolu. Brala som antikoncepciu no a potom som ho začala ľúbiť" smrkala" no ale keď sme to raz ehm robili som sa ho spýtala, či ma miluje. Povedal, že áno a ja som antikoncepciu vysadila. Myslela som si, že to dieťa bude chcieť tak ako ja s ním. Bol pre mňa ten pravý. Ale nie je. Bojím sa čo povedia rodičia. Lebo ja si ho chcem nechať."
Dokončila svoj monológ, ktorý som, musím sa priznať moc nevnímala.

"No, poradiť ti neviem. Budem sa musieť porozprávať o tom s Macom."
Amy iba prikývla. Ja som vstala a odišla.

Zišla som dole nimi. Neviem ako to zvláda Marcus.

"Marcus?? Môžme sa porozprávať??"

"Hej jasné. My sme už skončili."

"Dobre, ale nemôžme ísť niekde von??" spýtala som sa keď prišiel do druhej izby.

"Jasné okej. Len sa prezlečiem." povedal Marcus. Dobrý nápad. Išla som za ním, lebo sme mali spoločnú izbu.
Otočila som sa k nemu chrbtom a začala sa vyzliekať.
Obliekla som si čierne legíny. Išla som si obliecť svoju fialovú oversize mikinu, ale niečije ruky ma oblapili okolo pása.
Boli Marcusove. Vedela som to podľa tvaru.
Položil si hlavu na moje plece.

"Si tak nádherná" pošepkal a dal mi pusu na krk. Bolo to príjemné. Otočila som sa k nemu a pobozkala ho.

"Aj ty si nádherný, ale ideme von." pripomenula som mu a doobliekala sa. Vlasy som si stiahla do gumičky a mohla ísť.

Bola tu požiadavka na dlhšie kapitoly. Môžu byť tak to dlhé??
👑✊