BoyFriend

9.

Ráno som vstala totálne dolámaná. Zaspala som sediac za stolom. Bolí ma chrbát, krk a mám pocit, ako keby som bola na nočnej. Dnes do školy určite nejdem. Ale preboha. Ja musím ísť. Nebudem vedieť učivo. Achhh. Čo mám robiť. Napísala som Leovi SMS-ku.
Ahoj Braček..zaspala som za stolom. Poď ku mne hore. Musíme sa porozprávať😀

Odpoveď mi prišla okamžite:
Hneď som tam. Prinesiem ti niečo od bolesti😉

Po ani nie 10 sekundách už klopal na dvere.

"Ďalej" zakričala som.

"Ahoj Mayka. Čo sa ti včera stalo??" on je strašne starostlivý. (aj ja cem takého brata😍😍)

"Ahoj Leuško. Zaspala som za stolom. Všetko ma bolí. Do školy nejdem. A je tu ešte ona??" to ma fakt trápilo. Ak povie že áno, tak niekto dopadne s iným sfarbením pokožky.

"Nie. Odišla v noci. Zober so tabletku. Mám byť s tebou doma??"

"Nie. Zvládnem to." usmejem sa.

"Ako chceš. Ale keby dačo volaj." postrapatí mi vlasy a odíde z izby.

Prezlečiem sa do voľného tričká a teplákov. Ľahnem si a snažím sa zaspať.

Sen:
Stojím v lese. Sama. Okolo mňa sú všade iba stromy a tma. Mám strach.
Z tmy ku mne podíde postava v čiernom.

"Neboj sa. Niečo ti ukážem. Poď za mnou"

Zrazu sa začne všetko točiť. Skončíme v nejakej miestnosti. Je to asi Marcusova, podľa toho oblečenia čo má na posteli.

"Dobre sa porozhliadni. Čo tu vidíš??" povedala mi záhadná osoba.

"Vidím Marcusovu izbu."

"Presnejšie?? Zameraj sa na stôl" prišla som k nemu. Na stole mal otvorený zošit a v ňom nejaké čarbanice. Začala som listovať.

"Och..." nestihla som dopovedať. Dvere sa začali otvárať.

V zošite bola moja fotka a na nej srdiečka urobené čiernou fixou.
Miestnosť sa začala točiť...zasa?!

Tentokrát sme sa ocitli vo vzduchu. Niekde v triede. Bol tam Marcus a pri ňom Tinus. O niečom aa bavili. Prišli sme trochu bližšie.

"Páči sa ti May??" spýtal sa Martinus Marcusa.

"Že či páči?? Ja ju milujem. Videl si ju už aj z blízka??" jeeej. To ma potešilo.

"Len či aj ona teba" milujem ho?? Ja si myslím že nie.

Všetko sa začalo opäť točiť. Tentoraz sme sa ocitli zas lese. Postava sa ozvala.

"Zamiluj sa do Marcusa. Musíš. Ste si súdený" potom sa iba zvrtla a odišla. Ešte chvíľu som tam čakala a potom som sa asi už zobudila.

Koniec Sna.