BoyFriend

28.

"Ahoj oci. Hej už sme u Mayi. Môžeš mi priniesť tašky. Mám ich vo svojej izbe na posteli." telefonoval Marcus.

"Áno. Ďakujem, pá" pozdravil sa Marcus a prišiel ku mne.

"Volal som ocovi. Tak do hodinky a pol tu bude a potom sa môžem vybaliť."

"Fajn. Nie si hladný?? Môžem niečo urobiť alebo objednať pizzu." ponúkla som sa. Keď tu bude so mnou bývať, bude si musieť zvyknúť na to, že tu budem variť ja.

"Nie. Ty si choď ľahnúť. Ja niečom uvarím"

"Nie. Urobíme kompromis. Ja pôjdem niečo uvariť a ty si môžeš sadnúť do kuchyne keby som náhodou odpadla." navrhla som.

"Dobre, ale s varením ti pomôžem." usmial sa.

"Súhlasím"pristúpila som na jeho požiadavku.

S úsmevmi na perách sme sa odobrali do kuchyne. Marcus dal variť vodu a ja som hľadala v skrini cestoviny. Rozhodla som sa, že si uvaríme cestoviny s nivovo-brokolicovou omáčkou a navrh postrúhaný syr. Už sa nemôžem dočkať.

"Marcus, už tam môžeš dať variť cestovinu." povedala som mu. Nie je až tak krivý v kuchyni, ako som si myslela.

"Rozkaz šéfe" zasalutoval

"Ja nie som šéf" napomenula som ho.

"Dobre. Tak, rozkaz šéfka" to som sa už neudržala a smiala sa hurónskym smiechom. Ten chalan ma vie riadne vytočiť ale aj rozosmiať.

               Keď sme to mali konečne dovarené. Keď hovorím konečne, tak to myslím konečne. Stále sme sa len smiali alebo naháňali.

"Dobrú chuť" popriala som nám, keď som na naše porcie dostrúhala syr.

"Aj tebe" povedal Marcus a s chuťou sa do toho pustil. Muselo mu chutiť. Bolo to na ňom vidno.

Musím uznať, že sa nám vydarili. Také božské som ich ešte neuvarila. Bude mi musieť Marcus pomáhať s varením častejšie. A to oveľa.

"Sú vynikajúce" pochválil naše dielo Marcus.

"Hej. Už navládzem." bola som totálne plná. To čo zostalo som dala do chladničky. Bude aj na večeru.

Crrrrr
Niekto zazvoní. Asi tu už je Marcusov ocko. Marcus sa bez slov zdvihne zo stoličky a beží k dverám. Ja zatiaľ pozbieram taniere a dám ich do umývačky riadu. Myslela som, že Marcusov tatko príde ďalej ale nestalo sa.

"Nechcel prísť ďalej??" spýtam sa keď vojde Marcus s taškami.

"Nie. Môžem sa ísť vybaliť??" spýta sa.

"Jasné. Idem s tebou" poviem a kráčam do svojej izby.

"Wau. Ty si to myslela vážne, keď si povedala, že si pripravovala izbu." čuduje sa Marcus.

"A nemyslela som niekedy niečo vážne??" spýtam sa s pochybami.

"Dobre. Beriem späť" usmial sa Marcus.

Čo hovoríte na kapitolu??💕
Mám taký nápad. Dala by som druhú sériu, ale bola by iba čisto z Macovho pohľadu. Čo vy na to??

Chcete celú jednu knihu, alebo rozdelené na dve a aj z jeho pohľadu. Je to iba na vás💕👑
Dajte vedieť do comentu😉😉😉