11.

791 92 8
                                    

Lenivo som sa došuchtala ku dverám. Než som otvorila, stihla som sa pozrieť na  seba do zrkadla. Nebola som vôbec namaľovaná. Bleskovo som si dala špirálu a púder. Musím predsa nejako vyzerať.

"Ahoj." pozdravil ma

"Ahoj. Prečo si chcel prísť??" idem rovno na vec.

"No, vieš...chcel som ťa vidieť. Chýbala si mi celkom. Bola bez teba nuda" ooo to ma trochu zahrialo pri srdci.

"Poď dnu ak chceš" samozrejme to by som nebola ja...hh

"Hej, veľmi rád. Mám pre teba  úlohy, čo si chcela." už som si myslela, že zabudol

"Ďakujem. Poď do mojej izby. Tam mi možno aj niečo vysvetlíš." prikývol.

Vybehli sme hore. Ja som si sadla za stôl a pustila hudbu. Samozrejme, že JAZZ.( tí, čo neviete, Amy Winehouse bola jazz-ová speváčka)
Išla práve moja obľúbená pesnička. Rehab. Tiež od Amy.

Marcus sa prechádzal po mojej izbe a pozeral si fotografie. Zaujali ho tie, na ktorých som s Amy. Myslela som si, že je moja spriaznená duša, keďže mala také isté krstné meno, ako môj idol.
Budem ich musieť dať dole.

"Kto to je??" spýtal sa. Myslela som, že sa pýta na Amy, ale pýtal sa na Christophera.

"Chris. Býval hneď oproti. Kamarátili sme sa ja, on a Amy. Keď sme boli piataci, odsťahoval sa. Boli sme veľký kamaráti. Mala som ho rada a aj mám.

"Aha." to slovo neznášam.
Už som ho neriešila a opisovala si učivo. Marcus sa uvelebil na mojej posteli a niečo ťukal do mobilu. Popravde, nechápem, ako ho to baví. Ja tam vydržím ledva 15 minút.

     Keď som už mala všetko odpísané a Marcus asi vybytý mobil, lebo sa už "nehral", vrátila som mu učebnice a zošity.

"Ďakujem, že si mi to priniesol." usmiala som sa.

"Nemáš zač. Aj nabudúce" žmurkol na mňa.

"Neboj. Žiadne nabudúce už nebude. Do školy sa už chodiť chystám." žmurknutie som mu vrátila.

"Môžem ťa na rozlúčku objať?" o čo mu ide??

"Ni.." nestihla som. Hodil sa mi okolo krku.

"Heej. Povedala som nie." buchla som ho po chrbte

"Ale aj tak som to urobil."

"Dobre. Tak to by už stačilo." odtiahla som sa "ahoj. Zajtra sa vidine v škole." nečakala som na odzdrav. Vystrčila som ho a zatvorila za ním.

Ufff. Už nikdy viac.

Pomôžte mi ľudia.😰😰
Aj vy máte takých nahovno rodičov ako ja??😰😖😖
Nechcú ma pustiť do Poľska😰😥
Ale podarilo sa mi ich presvedčiť, že keď budem mať narodeniny, môžem si objednať ich akýkoľvek Merch.👌😉💎
Ale za vlastné😢
Oni mi kúpia Calvin Klein💕👑👑👑
Už sa strašne teším👌💕
***
Ako sa vám páči môj príbeh??😀😀

BoyFriendWhere stories live. Discover now