Odpusť!

-3-

V spleti farieb a pokojnej atmosféry, napĺňajúcej prekrásny priestor plný látky, čas ubiehal skutočne rýchlo. Prešlo niekoľko hodín, kým si Louise vyinterpretovala presne to, načo mala jej myseľ namierené. Šaty, ktoré síce stáli majland, no predsa vyzerali honosnejšie než hocktoré kedy vlastnila.

Vzhľadom na to, že o peniaze nemusela mať starosti, predajca nemal s dlhým trvaním jej výberu a požiadaviek problém. Po celý čas sa prihlúplo usmievajúc, napokon dokončil vyobrazenie toho, čo mala Louise na srdci.

,,Koľko to bude trvať?'' spýtal sa jej otec krajčíra.

,,Nanajvýš týždeň, pane.'' prehlásil potešene, vediac, že cenu nemusí oznamovať.

Nemal obavy o to, žeby si to tento šľachtic nemohol dovoliť. Čo sa toho týkalo, bol predsa jeho stálym zákazníkom, čo ho ostatne držalo v chode. Pýšiac sa titulom najkvalitnejšieho krajčíra a majstra svojho remesla v celom nábreží Južného kráľovstva, k nemu často prichádzalo množstvo bohatých ľudí. Tento chlap tu, však zakaždým minul najviac a predsa sa sem neustále vracal. Muselo byť zložité vyhovieť požiadavkám manželky aj dcéry z vysokých pomerov, no pre neho samotného to bolo len výhodné.

,,Odprevadím Susan von otče...počkám ťa pred obchodom.'' oznámila Louisa, kráčajúc s úsmevom vedľa svojej priateľky smerom na ulicu.

,,Ďakujem za krásny deň...dúfam, že si to čoskoro zopakujeme.'' prehlásila spokojne, so zamávaním sa poberúc k miestu, kde ju mal očakávať kočiar.

Louise otočiac sa pomaly ku vchodu, kde sa chystala vyčkať na príchod otca, bola náhle upútaná hlukom, vychádzajúcim zo stredu neďalekého námestia. Hoci vedela, žeby nemala nikam chodiť pre prípad, žeby sa stratila otcovi z dohľadu, zvedavosť ju premohla. Váhavo kráčajúc k davu ľudí, ktorý sa rozprestieral v centre námestia, sa pre ňu slová muža, stojaceho na vyvýšenej plošine, stávali čoraz zreteľnejšími.

,,Kus 13 predaný za päť tisíc...ďakujeme, nech vám dobre slúži.'' sledovala, ako z radu špinavých ľudí, navlečených v potrhanom oblečení, ktorých ruky boli spútané v ťažkých okovách, odišiel jeden mladík, smerom k svojmu novému majiteľovi.

Louisa už aukcie s otrokmi videla mnoho krát, no táto bola niečím iná. Možno to bolo tým, že sa vrátila po dlhej ceste, na ktorej nebola svedkom žiadneho takéhoto obchodu alebo ju len zaujímalo, čo za tovar sa dnes predáva, no tak či tak sa nemienila pri podobnej hlúposti zdržiavať.

,,Prejdime teda k ďalšiemu jedincovi. Tento mladík je skutočne perličkou dnešnej aukcie. Mladý, vzbúrny, vhodný pre tých, ktorí túžia po vlastnej disciplíne a vlastnoručnej výchove. A teraz si držte klobúky vážení.'' nadýchol sa nadšene predajca.

,,Ide o preživšieho zo zabudnutej zeme. Vzácne zbožie, vhodné aj pre tvrdších pánov...vyvolávacia cena sedem tisíc.'' dodal, načo Louise, ktorá už pozornosť dávno od jeho slov odklonila, len naďalej pokračovala v odchode, zatiaľ čo väčšina prihliadajúcich naplnila námestie pochybným šepotom.

,,Zaujímavé predávať život za pár mincí.'' prehlásil náhle pomerne tichým a neutrálnym tónom otrok, načo aj predchádzajúci šepot zanikol.

Prekvapené výrazy ľudí, smerovali na platformu, kde si práve obyčajný nikto dovolil bez povolenia prehovoriť na verejnosti... navyše aj urážlivo k normálnym osobám. Nevídaná opovážlivosť, ktorá bola takmer ihneď oplatená zásahom predajcu, šokovala všetkých prítomných. Avšak Louise bola prekvapená niečím iným.

Dôvod, pre ktorý sa otočila naspäť ku aukcii nebola neodpustiteľná drzosť otroka ani ostrá rana bičom, ktorá preťala vzduch po tom, čo ho predajca tvrdo šľahol za nemiestne chovanie, vediac, že je to aj tak málo. To, čo upútalo jej pozornosť, bol nepríjemne povedomí hlas.