Odpusť!

-24-

Vonku bolo celkom teplo, minimálne v porovnaní s chladom, ktorý vládol medzi hrubými múrmi sídla, kde strávil noc. Bol skutočne vďačný, že smel spať v posteli s prikrývkou a nie v cele podobne, ako očakával, keďže už tak v komnate pod teplom látky bola noc pomerne mrazivá, nie to ešte v predstave toho, aké to musí byť za mrežami v podzemí. Tak či tak si teraz užíval hrejivého denného slnka a čakal.

Nevedel na koho, nevedel, či vôbec príde, no podľa Louisiných slov mal dotyčnej žene pomôcť s nosením dreva. Bola to už nejaká tá chvíľa, odkedy sa spoločne so zvláštnym kňazom stratila za prahom kostola a zanechala ho tak v osamotení, v tichej náruče tohto kraja mesta, kam očividne nikto nechodil...minimálne cez pracovné dni a o tomto rušnom čase nie. Ostatne si bol istý, že v nedeľu má každý kostol plno...hoci to bola len jeho, dlhou väzbou, skreslená predstava o náboženských zvykoch ľudí.

Sám na boha neveril, ale rozumel, prečo iní áno. Beztak predstava, že po smrti nič nie je, desí každého, nehľadiac na to, či pochádza z vrstvy šľachty alebo poddaných. Preto bola viera prospešná a on úprimne závidel ľuďom, ktorí sa na ňu dokázali upínať, a tak prečkať aj tie najťažšie chvíle. Ak by bol vychovávaný v tomto duchu, možno by sa mal v živote o niečo lepšie alebo by minimálne bral svoj údel pozitívnejšie.

Jeho krajina však cirkev neuznávala. To bol ostatne aj jeden z dôvodov ich neprestajných sporov s kráľovskou mocou, ktorá na náboženstve takmer stála. Bolo len otázkou času, kedy sa stane dnes už zabudnutá zem príliš veľkým tŕňom v oku, než aby ju moli naďalej všetci prehliadať. Ian nebol hlúpy a keď sa na to občas spätne zadíval, bol si istý, že vyhlásenie ich rodov za zradcov malo čo dočinenia s cirkvou, ktorú tak rázne odmietali. Avšak na tom už teraz nezáležalo. Koniec koncov, problémy s vierou nikdy nevymizli z povrchu zeme a popri typickej monoteistickej viere v boha, tu stále boli aj menšie kulty, o ktoré sa však nikto veľmi nezaujímal.

Pôvodné dogmy krajín ako mnohopočetní bohovia na čele s matkou prírodou, tvoriace náboženstvo Východných kmeňom či niekdajšie rozsiahli ateizmus Západu, boli rokmi taktiež natoľko utlačené, že dnes sa ich tradičné kulty dali nájsť len ťažko. Kresťanská cirkev s pôvodom na Severe a Juhu proste neakceptovala súpera a tak, keď jeho zem otrokárov, hlásiaca sa k extrémistickejšej forme karmy ako špeciálneho vierovyznania nabrala na veľkosti, musela byť odstránená.

Preto aj napriek tomu, že dnes takmer každý veril v boha a v posmrtný život, on nie. Jeho výchova pretrvala, a hoci už stihol svoje myšlienky od detstva riadne prehodnotiť, hoci už nepokladal modro-krvných šľachticov za vyššou silou nedotknuteľných ako mu bolo nahovárané, aj tak v ňom niečo málo z pôvodného učenia ostalo. Keď sa niekto narodil otrokom, znamenalo to, že si to zaslúžil, znamenalo to, že bol v minulom živote nehodným tvorom a teraz za to pyká v neľudskom postavení...a úlohou šľachty bolo samozrejme potrestať ich hriechy.

Áno, to bola pôvodná teória jeho krajiny. Avšak, čo ak sa karma neuplatňuje len ako prenesenie zlých skutkov do druhého života, ale dokáže zasiahnuť aj v jednom a tom istom? V tom prípade, ak sa zo šľachtica stane otrok, potom aké pravidlá sa k nemu viažu? Ian už nezachádzal do hlbších detailov, jediné čo vedel, bolo, že ľuďom sa ich činy vrátia, niektorým v jednom bytí, niektorým postupne v ďalších, no bol si istý, že karma funguje. Hoci by omnoho radšej veril v peknú rozprávku o božom raji, v ktorom sa po smrti skončí.

Z myšlienok o popularite tohto miestneho kostola ho prebralo až spozorovanie blížiacej sa, očividne ženskej, siluety. Kráčala chodníkom, ktorým pred chvíľou sami s Louise prišli a v náručí zvierala kopu dreva. To bude ona...tej má pomôcť. S povzdychom odlepil chrbát od steny kostola a pobral sa svižným krokom k žene. Nebol si istý, čo má presne povedať, no predpokladal, že akonáhle si osoba povšimne jeho vlasov, automaticky mu obsah svojich rúk hodí na starosť.