Odpusť!

-4-

Louise si zaujato prezerala svoju novú hračku. Stále úplne nerozumela dôvodu, pre ktorý si ho napokon vybrala. Nebolo to jeho nezvyčajnými vlasmi či vzhľadom a určite nie pre jeho vzbúrnu a drzú povahu, ktorá ju isto už onedlho opäť vytočí.

Bolo to skôr o princípe. Ako by mohla pokojne spať, kebyže je na svete otrok, domnievajúci sa, že ju v niečom porazil? Ona bola predsa šľachtičná...dáma z vysokých pomerov...nemohla sa nechať urážať spodinou spoločnosti.

Pomalým krokom k nemu podišla, odňajúc mu šatku z očí, pokračujúc s určite nepohodlnými putami, ktorými mal znehybnené ruky. Nevyzeralo to, žeby bol priveľmi nervózny, no taktiež nepôsobil rovnako drzo ako pred tým. Na prvý pohľad by sa zdal ako bežný otrok. Teda až do chvíle, čo jeho oči zastali na jeho novej paní.

Ian popravde očakával všetko. Od čisto sadistického vlastníka, ktorého zaujal jeho popis až po zberateľa, prilákaného jeho pôvodom. Bol pripravený na to, že bude súčasťou zbierky nejakého zazobaného šľachtica alebo, že ho predhodia ako krmivo zvery.

Avšak keď mu pohľad nenápadne prešiel na jeho nového majiteľa, výraz tváre sa mu zmenil z neutrálneho na pochybný. Neriešiac fakt, že priamo upierať oči na šľachtičnú je jedným z hrubých prečinov, len naďalej pokračoval v neveriacom hľadení do jej povýšenej tváre.

,,Toto má byť pokus o vtip?'' prehlásil bez dovolenia, čím by u každého vyvolal okamžitý záporný prvý dojem, čo bolo v postavený otroka veľmi zlým krokom.

Avšak prihliadnuc na fakt, že sa s touto osobou už stihol stretnúť, nevidel dôvod, prečo meniť svoj prístup. Keď už jej raz ukázal svoju pravú tvár, bolo by potupou poslušne sa podriadiť.

,,Takže prekvapený...'' skonštatovala nadradene.

,,Nemilo...'' odvetil úprimne, radšej by sa navrátiac ku sadistickým maniakom.

,,Buď vďačný, zachránila som ťa.'' tvárila sa podráždene jeho tónom, čo v skutočnosti aj bola.

Nemal by byť trochu viac...v šoku? Nemal by trochu zmeniť svoje správanie, keď vie, že bude teraz jeho paní? Nemal by už začať preukazovať trochu úcty?

,,A od čoho?'' pozdvihol svoje šedé obočie. ,,Nevidím veľký rozdiel medzi tebou a inými.''

,,Ten tón si vyprosujem...mal by si konečne poznať svoje miesto. Vieš, čo by ti niekto iný doprial za tak priamu drzosť?'' dívala sa na neho prísne, domysliac si z jeho správanie, že pravdepodobne ešte nič nezažil.

Bude ho musieť naučiť, čo to znamená byť otrokom, keďže to vyzeralo, že sa ním stal len nedávno. Ako inak by sa potom dalo vysvetliť to jeho nekontrolovateľné správanie? Akoby chcel umrieť...po pravde sa divila, že sa tak už dávno nestalo s jeho prístupom.

Ian sa na chvíľu zamyslel. Úprimne povedané, nemal vo zvyku svojich pánov zámerne štvať, keďže tí ho zvyčajne trestali pokojne aj bezdôvodne...čisto pre zábavu...no kebyže mu ujde podobná poznámka...čo by za to dostal?

,,Asi takých 50 rán poriadne hrubým bičom...v lepšom prípade.'' prehlásil zamyslene, snažiac sa spomenúť, či niekedy urobil tak hlúpu chybu.

,,Hmm...takže vieš...'' prekvapila sa trochu Louise, ktorá tohto drzého otroka brala ako osobu bez skúseností, ktorá nemala ako o pravidlách vedieť.

,,Nie som v tomto obore prvý deň.'' zasmial sa so založenými rukami, čím ešte väčšmi zvýšil level svojej drzosti a tým pádom aj znova spochybnil vlastné slová.

Pred svojou paní by sa mal správať krotko, poddajne a slušne. Mal by držať postoj tela so sklonenou hlavou, nespájať s ňou pohľad a jednoznačne nezakladať ruky akoby komunikoval s niekým rovnocenným.