Odpusť!

-25-

Vo svete, kde život každého ovládali jasne určené pravidlá, kde dieťa narodené mäsiarovi malo už pri prvom nádychu vpísaný osud tohto remesla, kde bol roľník roľníkom, obchodník obchodníkom od začiatku až po smrť, kde sa všetko riadilo výhradne cenou krvi, spoločnosť posudzovala jedincov jedine podľa ochoty a poslušnosti voči svojmu údelu, ktorý nemali ako zmeniť. Byť obyčajným sa ukazovalo ako najvýhodnejšie a odlišnosť sa tolerovala len v závislosti od sociálnej vrstvy, do ktorej dotyčný spadal. U sedliakov samozrejme braná ako neprístupný prejav menejcennosti, naopak u bohatých ako nový znak vyššieho celku.

Ona však nemala také šťastie. Jej rodinné pomery spadajúce do chudobnejšej vrstvy, nedávali zvláštne narodenému dieťaťu možnosť na pokojný život, aký malo pôvodne v rodine pekárov viesť. Dievčatko so zvláštnou nevysvetliteľnou mutáciou dúhoviek bolo však rodičmi aj okolím akceptované. Malo šťastie na milú dedinu, v ktorej sa nešírili reči o diablovi či čarodejníctve, a tak dokázalo prežiť prvé roky svojho života ako jej normálni rovesníci. Časté návštevy obchodníkov, odkupujúcich ich chutné pečivo, boli však v jeden deň narušené špeciálnym hosťom.

Dievča malo len osem rokov, keď sa tak stalo, keď na matkin pokyn otvorilo dvere mužovi, ktorého sivé vlasy okamžite zaujali jej pozornosť. Bol to mladý muž, o to bolo prekvapenie dieťaťa väčšie. Avšak nespoznávalo ho, a tak vo chvíli, ako si dievča uvedomilo, že hosť nie je susedkou, ktorá mala v tejto hodine prísť, otočilo sa naspäť do domu v snahe privolať rodičov, aby sa s potencionálne novým zákazníkom porozprávali oni...predsa len, toto nebola jej práca.

Avšak skôr, než sa vôbec stihla otočiť naspäť do domu, muž ju oslovil a tým vyviedol z pôvodných myšlienok:

,,Oh, aké to šťastie hneď z rána. Zdravím dieťa..." kľakol si na prahu tak, aby s ňou bol očami na rovnakej úrovni.

Františka nechápavo zažmurkala pod náporom mužovho skúmavého pohľadu. Nebolo jej to príjemné a jej nôžky začali podvedome cúvať naspäť. To už sa však pri dverách zjavila jej matka, okamžite odtiahnuca svoju dcéru od sivovlasého muža. Schmatla ju omnoho silnejšie než kedykoľvek pred tým. Prudko si ju schovala za chrbát a venovala hosťovi nepekný pohľad, dávajúci najavo, že o jeho prítomnosť nestojí...samozrejme vedela, o koho ide.

,,Dobrý deň prajem...moje meno je Julien Framing Heringto D'Ante." vystrel sa muž a jemne sa na znak prejavu úcty uklonil. Hoci to ako príslušník šľachty nemal za potreby, očividne sa snažil vyriešiť svoju požiadavku prv jednoduchším spôsobom. Podľa jeho doterajších skúseností boli ľudia z nižšej vrstvy povoľnejší, ak im preukázal nejaký ten rešpekt, ktorý k nim však v skutočnosti nechoval, ani čo by sa za necht vošlo.

,,Vo všetkej úcte...vypadnite z môjho domu!'' tvrdé slová ženy prekvapili aj jej dieťa, ktoré si všimlo matkinej nervozity.

,,Niet treba tej nenávisti,'' uchechtol sa muž samoľúbo, akoby mu jej odpor len polichotil, ,,som tu kvôli čistému obchodu. Dostala sa ku mne informácia, že sa v tejto dedine nachádza dieťa so zvláštnym úkazom. Kto by bol povedal, že sa trafím hneď na prvý krát.'' zasmial sa spokojne.

,,Odíďte...okamžite!'' zdôraznila žena.

,,Nehovorte tak skôr, než zistíte moju ponuku...za taký kúsok som ochotný zaplatiť pekné peniaze, ktoré by vám zaručili pohodlie do konca života," navrhol sivovlasý s povýšeným úsmevom, akoby iná možnosť, než prijať návrh, ani nepripadala do úvahy, ,,dieťa si môžte spraviť znovu, no zlato tak jednoducho do rúk nedostanete." poradil.

Skôr, než však žena dokázala ešte raz zopakovať rozkaz k jeho odchodu, za jej chrbtom sa zjavil muž, Fratiškin otec, nerozumejúci, čo obom tak dlho trvá. Akonáhle mu však oči spočinuli na šľachticovi okupujúcom ich prah, bez rozmýšľania sa dorútil k dverám a odsunul obe svoje drahocenné dievčatá na stranu.