Odpusť!

-21-

Ian bol úprimne prekvapený, keď mu jeho výmysly ten muž uveril. Nevyzeral potešene a bolo na ňom vidieť, že má isté pochyby, no vzhľadom na rýchle zachránenie situácie Louise, ktorá s hlbokým povzdychom naznačila jeho hlúposť rovnako ako fakt, že sa tým pádom nedá nič robiť, Gregory napokon nenavrhol svoj nápad na bližší výsluch.

Predsa len, donútiť nečestného otroka k poslušnosti bolo tým najjednoduchším, no to posledné, čo momentálne tento šľachtic chcel, bolo rozhnevať si svoju sesternicu. A tak mienil ešte využiť niekoľko predpripravených spôsobov na odhalenie prekladu týchto textov, o ktorých si bol jasne vedomí, čo obsahujú a až v krajnej núdzi ju opäť požiadať o pomoc, tento krát už bez zábran.

Zato Louise kypela hnevom a podráždením. Bolo jej jasné, akú hlúposť to jej otrok vypustil z úst. Kto by už predsa zabudol svoju materinskú reč? Svoje rodné písmo? Väčší výmysel už povedať ani nemohol, pričom jej bolo jasné, že Gregory nie je hlúpak a isto si tento fakt spojí. Avšak to nechcela. Nemohla dopustiť, aby od nej bratranec požadoval nejaký ten Ianov výsluch alebo nebodaj rovno potrestanie za jeho opovážlivosť krivých rečí. Už tak ju dosť škrelo, že má jej otrok spor s Imrichom, nepotrebuje, aby si znepriatelil ďalšieho jej príbuzného.

Našťastie Gregory prijal situáciu celkom s pokojom a potom, čo jej oznámil, že bude očividne nútený spoliehať sa na iné zdroje, no možno jej pomoc ešte vyhľadá, ju doviedol do komnaty. Louise nedokázala opísať ten neskonalý pocit úľavy, ktorý po zatvorení dverí cítila. Porozhliadla sa po priestrannej miestnosti, zahŕňajúcej úsek podobný predchádzajúcemu salóniku, kde u seba mohla prijímať potencionálnych hostí, veľkú posteľ so zamatovými závesmi, množstvo nádherného nábytku z tmavého dreva, na čo usúdila, že bolo jednoznačne dovezené zo Severnej zeme, a samostatných dverí, vedúcich pravdepodobne do jej súkromnej kúpeľne.

Najradšej by sa bola zvalila do perín a prespala celý zvyšok dňa, avšak to jej nemalo byť dovolené. Veď slnko len pomaly zapadalo, pričom sa chýlilo k času večere, ktorú jednoznačne nemienila premeškať. Predchádzajúce chvíle bez jedla ju stihli prekvapivo naučiť, žeby mala využiť všetky príležitosti k hostine. Hneď ako si aspoň trochu oddýchne.

Avšak ani len nestihla podísť ku posteli, keď sa na dvere ozvalo zaklopanie. Louise Ianovi nakázala, aby otvoril tak ako sa patrí a ten jej pokyn prekvapivo bez odvrávanie splnil.

,,Dobrý večer, slečna. Toto vám posiela pán Gregory.'' prehlásila v úklone útla dievčina, podávajúca jej tmavomodrú róbu. Ian ju bez slova prebral, zatiaľ čo Louise s poďakovaním poslala slúžku preč.

,,Vždy ma fascinuje, ako na sebe môžu ženy nosiť niečo, čo váži snáď dvadsať kíl, no nie sú schopné zísť samé z koča.'' vysmial sa jej, poťažkajúc šaty v rukách.

Louise mu ich len s povzdychom zobrala z rúk a rozostrela dar na posteľ. Boli skutočne nádherné a ona si bola istá, že jej padnú dokonale. Gregory si bol očividne vedomí faktu, že so sebou nemá nič súce na dnešnú večeru, a tak jej ich musel nechať zohnať. Na jednej strane ju to potešilo, no na tej druhej mu nerada niečo dlžila...hoci takto sa to tu pravdepodobne nebralo. Jej bratranec to považoval za dar, a hoci ho ona slušne prijala, teraz vedela, že je nútená dať si ich na seba. Aspoň raz.

Avšak obliecť si niečo podobné vlastnoručne bola priam nemysliteľná a zároveň nemožná záležitosť, a tak hoci túžila po odpočinku, napokon sa predsa len rozhodla opustiť komnaty. Menšia prehliadka tohto známeho sídla jej neublíži a po prípade možno aj zastihne bratranca, ktorý jej venuje jednu zo svojich slúžiek na pomoc s obliekaním, či k iným činnostiam, akými bola napríklad aj kúpeľ. Ach, čo by teraz dala za Marie a jej dokonalé služby.