Odpusť!

-20-

Louise na svojho brata prekvapene hľadela, neschopná normálnych slov. Očami nenápadne behala po jeho zranenej ruke v snahe vyvrátiť to, čo jej bolo jasné. Ian ho skutočne zranil...rez bol príliš čerstvý na to, aby si ho spôsobil sám už pred tým, krv na zbrani, ktorú svojmu otokovi dala, toho bola navyše jasným dôkazom. Ako má reagovať teraz? Ako má toto vyriešiť?

,,Čo tu vôbec robíš?'' vypustila napokon so záujmom z úst, keďže podľa listu očakávala, že ju privíta v sídle.

,,Zháňal som jeden vzácny kúsok do zbierky.'' objasnil, načo Louise okamžite došlo, že hovorí o svojej kolekcii otrokov.

Jej brat mal skutočnú záľubu vo všemožných služobníkoch. Od tých, ktorí ho upútali zvláštnym sfarbením pokožky, vlasov či inej časti tela, až po fyzické schopnosti alebo pôvod. Bolo to ako zbieranie historických predmetov, len on zbieral ľudí.

,,To však teraz nie je dôležité...v tejto chvíli ma totiž zaujíma, ako je možné, že nepozná spôsoby. Bez ostychu zaútočil a všetko svojimi činmi skazil. Nehovoriac o tom, že ma zranil...myslím, že potrebuje prevýchovu, sestra, podľa toho, čo mi otec na tvoje slová písal, som sa nazdával, že má už výcvik za sebou.'' mračil sa.

,,Samozrejme, že má," začala v obhajobe, ,,netuším, čo to do neho vošlo. Dva dni bol vystavený stresu po tej nehode, odpusť mu to.'' skúšala Louise, z časti rozumejúca činom svojho otroka. Dobre poznala bratove zháňanie kúskov kolekcie, ktoré mohlo mnoho osôb pobúriť, a tak si trošku domyslela, prečo Ian zareagoval. No zraniť ho? Preskočilo mu?

,,Na tom nezáleží. Takú drzosť nedovolím. Niekomu ako je on, nie je možné v zastávaní postu tvojho ochrancu dôverovať,'' prehlásil, pričom jeho oči opovrhujúco behali po sestrinom otrokovi, ,,ak teda na základe tejto praktickej ukážky súhlasíš, že potrebuje docvičiť, rád si ho preberiem a vychovám lepšie.'' začal okamžite s očami náhle upnutými do jej tváre.

,,Nie je potreba, vravela som, že ho zvládam. Navyše, otec by nebol potešený, ak by som ti ho dala.'' prehlásila.

,,S otcom to vyriešim. Keď zistí, čo si dovolil, určite nebude proti.'' ukázal na svoju krvácajúcu ruku.

Louise si uvedomovala, že je situácia vážna. Bola držaná v šachu. Jej brat si musel byť vedomý, aké má touto situáciou šťastie. Získať do zbierky tak cenný kus, akým Ian bol, sa mu nemohlo naskytnúť každý deň a teraz, keď voči nemu ešte aj preukázal takú neúctu, mohol si klásť aké podmienky chcel.

,,Avšak, ak s tým otca oboznámim, dozvie sa o tvojom zlyhaní, sestrička,'' povzdychol si Imrich, ,,tvoj prvý otrok a takto neustrážený.'' pokrútil hlavou.

Louise sa nespokojne zamračila. Neznášala, keď sa nad ňou brat pokúšal mať nejakou vyhrážkou navrch...bolo to, akoby si navrával, že ju môže ovládať podobne ako všetkých naokolo:

,,Pravda...avšak otec taktiež nebýva potešený, keď začneš len tak zháňať otrokov pomedzi občanov. Najmä v tomto meste, kde nad tebou nemá dohľad. Chceš snáď zahanbiť jeho meno? Niekomu môžeš pripadať len ako únosca, v tom prípade sa ani jemu nemôžeš diviť, že zasiahol.'' povzdychla si, vediac, že otec jej brata za podobné hlúposti vždy karhá. Mohol mať otrokov koľko len chcel, ale unášať ich z ulíc? To bolo neprípustné...hoci v tom Imrich pokračoval aj naďalej.

,,Oh,'' zasmial sa na vývine tejto slovnej bitky, ktorú jeho sestra začala, ,,chceš mi teda povedať, že je prečin toho otroka menší, než ten mojej zábavy?'' vykúzlil neveriacky výraz.

,,Nie, samozrejme to musí odčiniť...avšak tvojim sa nestane. Sama som sa rozhodla postarať o jeho výchovu, a tak to mienim aj ponechať. Otec za neho minul 50 tisíc, určite ti ho nedá do zbierky, aby si ho po mesiaci odhodil.'' objasnila.