Queen and Kings

2.

👉 Medzi tým v triede👈

Niekto zaklopal na dvere.

,,Ďalej,"povedala učiteľka.

Dnu vstúpilo neznáme dievča. Malo blond vlasy, roztomilý úsmev, bola štíhla a nie moc vysoká.

,,Ty si tá nová však?"opýtala sa učiteľka.

,,Áno. Volám sa Emily Ruben."

,,Dobre. Sadni si k Heaven."

,,Čože? Tak to ani náhodou. Tu nikto sedieť nebude,"povedala Heaven a vyložila si nohy na stoličku vedľa.

,,Slečna Gavin nemienim o tom s vami diskutovať. Proste si tam sadne a bodka."

,,Tak to teda nie nesadne."

,,Ale áno sadne. Je to jediné voľné miesto."

,,To nie je môj problém. Myslím si, že rodičia platia dosť na to, aby škola mohla kúpiť ďalšie lavice."

,, Kvôli vašim rozmarom sa nebudú kupovať žiadne lavice. Ak sa vám nepáči prosím choďte si to vyriešiť s riaditeľom. Ja tu mám vyučovanie ak ste si nevšimli."

,,Fajn. Idem."

Heaven si zobrala svoje veci, postavila sa a rozhodnutá odísť nakoniec opustila triedu. Mala namierené za riaditeľom.

Emily stála na mieste ako prikovaná. Nechápala čo mala Heaven za problém. Či to bolo kvôli tomu ako vyzerá. Či kvôli tomu, že je nová.

,,Emily posaď sa a Heaven si nevšímaj,"jej myšlienky prerušil hlas učiteľky.

Emily stále zabodnutá v myšlienkach sa posadila na miesto tak vytrvalo obraňované kráľovnou Heaven Gavin.

👉V riaditeľni👈

Heaven bez zaklopania vtrhla do riaditeľne, kde ešte stále boli aj "naši bitkári".

,,To nemyslíte vážne. Ja budem sedieť kde chcem a s kým chcem. Koľkokrát mám ešte vysvetľovať,"kričala Heaven

,,Slečna Gavin"snažil sa ju prerušiť riaditeľ.

,,že ja odmietam sedieť s tými pokricmi, ktorý o mne nič nevedia? Koľko? Hm? Tak to....."

,,Heaven!!"zakričal riaditeľ a buchol rukou po stole. To konečne umlčalo Heaven.

,,Tak a dosť. Je prvý deň a ja som dúfal, že toto bude konečne pokojný rok. Zrejme som sa mýlil. Vy dva to ste vážne nevedeli vydržať a museli ste sa pobiť hneď prvý deň? A vy? Slečna Gavin? Vy neviete klopať? To vás doma nenaučili? Netuším čo máte za problém, ale odmietam to riešiť hneď prvý deň."

,,Tak vy to odmietate riešiť, hej?"

,,Nebudzte drzá. Ja som riaditeľ. Nie váš kamarát."

,,Však dobre. Ospravedlňujem sa, ale ja odmietam sedieť s tou novou."

,, Pokiaľ si pamätám toto sme už veľakrát riešili a ja s tým už nič nebudem robiť. Je mi ľúto, ale musíte sa s tým zmieriť. Možno vám spolusediaca prospeje."

,,A vy dvaja. Čo mám s vami robiť?"dramatická pauza a: ,,Týždeň poškole. Teraz všetci traja  zmiznite, nech vás už nevidím. Chcem mať pokojný zvyšok dňa."

Chceli odísť, ale zastavil ich riaditeľ.

,,Nezabudli ste na niečo? Čo tak pozdraviť?"

,,Dovidenia,"pozdravili sa a odišli.

,,To je lepšie,"zakričal ešte.

👉 Prestávka v triede, pred očami všetkých👈

,,Tak aby bolo jasné to, že spolu sedíme neznamená, že sme kamarátky. Toto je moja polovička lavice a toto tvoja. Ak nechceš mať problémy nehovor na mňa, drž sa na svojej strane, staraj sa o seba a hlavne mi daj pokoj. Je to jasné?"

,,Tak to teda rozhodne nie. Čo som ti do čerta urobila, že si na mňa taká hnusná? Však ma ani nepoznáš. Tak prečo mám pocit, že má nenávidíš? To všetko len kvôli nejakému hlúpemu miestu?"

,,Tak za prvé to nie je len pocit, ja ťa nenávidím a za druhé to nie je hlúpe miesto. To je všetko. Teraz mi daj pokoj."

,,Fajn ako chceš. Ani nevieš o čo prichádzaš. Nechápem ako som si mohla myslieť, že by sme mohli byť kamarátky. Si len obyčajná mrcha, ktorá dá každému a hrá sa na nejakú bohyňu."

,,Čo si to povedala, ty malá potvora?! Tak toto nie. Mňa tu nikto nebude urážať a hlavne nie ty. Však sa na seba len pozri. Tss nesiahaš mi ani po päty."

,, Povedala by som to presne naopak, ale ako myslíš."

Nikto neveril vlastným ušiam. Konečne sa našiel niekto, kto si dovolil oponovať kráľovnej a nie len to.

Toto znamená len jediné. Začína sa vojna. A kto bude víťazom je len v rukách božích 😂