Queen and Kings

19.

Pohľad Emily:

Fíha. Bol to naozaj divný deň. Čoraz viac netuším, čo si o tom dievčati a o tomto celom mám myslieť. Najprv som si myslela, že je to rozmaznaná bohatá princeznička, ktorá dostane všetko o čo si zažiada. Verte mi takéto typy z duše neznášam. Ale teraz. Naozaj netuším. No jedno je isté. Má tú najúžasnejšiu sestru. Tá malá je rozkošná. Aj ja ju chcem. Je čas ísť spať takže koniec mojim myšlienkam.

Ráno som sa zobudila zrejme prvá. Všade bolo ticho. Celkovo tento dom mi prišiel priveľký a chladný, ako keby tu ani nežila milujúca rodina. Išla som do kuchyne a koho nevidím?

,,Ty si už hore?"

,,Skôr ešte. Ako by som mohla spať, keď sa všetko rúca ako domček z karát?" ani nezdvíhla hlavu. Stále na niečo uprene hľadela. Prešla som poza ňu, aby som zistila načo tak pozerá. V rukách držala nejakú fotku.

,,Nie je to smiešne?"

,,Čo máš na mysli?"

,,To ako si človek myslí, že má všetko a pritom nemá nič. Ja som toho živí príklad."

,,Nehovor tak. To vôbec nie je pravda."

,,Ha. Obe vieme, že je. Kedy pôjdeme za Danom?"

,,My? Už si ma prestala neznášať?"

,,Musím priznať, že niečo na tebe je. Láme mi to ego, ale čo už. Kamarátky?" Ja asi zle počujem. Sníva sa mi? Uštipnite má niekto!

,,Okey, ale iba pod podmienkou, že nebudú žiadne podpásovky."

,,To beriem. Musím uznať, že aj keď som to plánovala úplne inak dobre som Jackovi vybrala. Pekná celkom si, múdra tiež, čo si viac priať?"zasmiala sa.

,,Moment, čo???" O čom to rozpráva? Ako vybrala?

,,Ups! To som asi nemala. No nič dáš si zmrzlinu? Ja mám najradšej vanilkovú zmrzlinu v kelimku, kde je navrchu čokoláda, sú tam oriešky, a keď si to poleješ malinovou šťavou či, čo to je a nasypeš gumové medvedíky. Mňam. Tomu sa nedá odolať. Akú máš rada ty?"popri tom si ju aj chystala.

,,Okamžite mi vysvetli o čom si hovorila!" Tak toto nie. Toto sa nedá zakecať zmrzlinou aj keď to znelo skvelo.

,,Nemala by som ti to hovoriť ja. Ty by si to vlastne nemala vedieť vôbec. Tak dáš si alebo nie?"

,,Tak daj. Rada okoštujem ten tvoj výtvor."

,,Pozor je to návykové. Ak raz ochutnáš, budeš ju milovať. Taktiež je výborná na depky," hovorila, kým ju dávala predomňa.

Obidve sme v tichosti jedli. Musím uznať bola naozaj úžasná. No, nedokázala som sa rozplývať nad zmrzlinou, pokiaľ mi ešte stále nebolo čosi vysvetlené. Pozrela som na Heaven. Tá zdvihla hlavu a pohľad mi opätovala.

,,Nie! Nepozeraj sa tak! Ver mi bude lepšie ak zabudneš na to, že som niečo povedala. Nechaj to tak!"

,,Prosím nech je to čokoľvek chcem to vedieť."

,,Budeš ma nenávidieť. Vlastne ešte niekoho. Takto to je lepšie."

,,Hovor!"skoro som to na ňu zakričala.

,,Fajn! To ja som za tebou poslala Jacka. Mali sme dohodu. Mal zistiť o tebe, čo najviac, aby som to potom použila proti tebe. No, potom ma napadlo niečo lepšie. Mal s tebou chodiť, aby ťa využil a odkopol...." začali mi stekať po líci slzy. Myslela som, že sa mu páčim. Že ma má rád. Nemienila som tu ostať už ani sekundu. Postavila som sa na odchod.
,,Emily počkaj. Musím ti ešte niečo povedať. On..."chytila ma za ruku.

,,Nie počula som toho dosť. Už vás v živote nechcem vidieť."vytrhla som sa z jej zovretia a vybehla som si po veci.

Pohľad Jacka:

Zo spánku ma vytrhlo buchnutie a nejaké vzlyky. Pozrel som sa po izbe a zbadal som Emily. Bola mi chrbtom, ale aj napriek tomu som vedel, že plače. Ihneď som vyskočil na nohy a išiel k nej. Chytil som ju za rameno. Trhlo ňou. Zľakla sa ma.

,,Láska, čo sa ti stalo?"

,,Nič!"

,,Tak prečo plačeš? Ublížil ti niekto?"

,,Áno!"

,,Kto to bol? Povedz mi to a ja si to s ním vybavím!"zaťal so päste. Ako jej mohol niekto ublížiť?

,,Čo urobíš? Zbiješ ho?"

,,Trebárs."

,,Tak potom zbi seba! To ty si mi ublížil najviac zo všetkých. A ja sprostá som ťa začala milovať." Vyšmykla sa a utekala preč. Ničomu som nechápal. No, vedel som jedno. Musím to napraviť, nech už som urobil čokoľvek. Utekal som za ňou.

Po dlhšej dobe časť. Chcem sa opýtať či sa vám časť páčila aj napriek tomu že je písaná z pohľadu postáv?