Queen and Kings

9.

Ako bežala zrazu sa pred ňou zjavila partia pripitých chalanov. Chcela ich proste obísť, lenže oni jej to nedovolili.

,,Kam že si sa vybrala maličká? A ešte takto po tme?"

,,To teba nemusí zaujímať. Buď taký láskavý a prosím ústup mi z cesty."

,,Nebudz drzá! Poď trošku sa pohráme," chytil ju jeden za ruku a ťahal so sebou.

,,Nedotýkaj sa ma!"iba sa zasmial.

,,Pusti ma inak.."

,,Inak čo? Čo mi urobíš? Nebuď smiešna."

,,Inak začnem kričať."

,,Prosím len si pošlúš. Myslíš že niekoho zaujímaš?"začal sa smiať.

,,Mňa zaujíma. Okamžite ju pusti!" ozval sa Dan za jeho chrbtom.

Chalan sa otočil. Uvažoval nad tým. Nakoniec ju pustil. Dan kývol hlavou čím Heaven naznačil, aby prišla k nemu. Tak aj urobila. Dan sa obranne postavil pred ňu a chytil ju za ruku.

,,Ale čo? Koho to moje oči vidia? Toto už nie je tvoja štvrť. Takže ak dovolíš vrátim sa tuto k maličkej."

,,Pokiaľ si spomínam máme dohodou. Dáš pokoj každému kto je pod mojou ochranou. Ona je pod mojou ochranou, takže ústup z cesty!"

,,Ja som ti to ešte nepovedal? Och prepáč asi som zabudol. Rozmyslel som si to. Dohoda sa RUŠÍ. Tvoje slovo tu už nič neznamená. Toto je MOJA štvrť."

,,Heaven bež domov! Nikde sa nezastavuj a neobzeraj sa!"pustil jej ruku.

,,Dan nie..."

,,Bež! My dvaja si tu musíme niečo ujasniť."

Aj keď s tým úplne nesúhlasila rozbehla sa domov.

,,Čo by si si rád ujasnil Danielko?" Hneď ako to povedal mu vrazil.

,,Tak po prvé už NIKDY sa jej nedotýkaj!" vrazil mu znovu.

,,A po druhé už NIKDY ma nevolaj Danielko!"

,,Tak toto si nemal!"úder mu vrátil a tak sa strhla bitka.

Heaven vybehla z tmavých uličiek štvte a napokon si stopla nejaký taxík, ktorý ju zaviezol až domov. Keď prišla domov ignorovala všetky matkine poznámky a otázky o tom kde bola a čo to má oblečené. Bežala rovno do svojej izby, kde sa hodila na posteľ a začala plakať.

Po pár minútach niekto vošiel do jej izby. Heaven bez toho, aby sa pozrela kto prišiel povedala: ,,Matka chcem byť sama!"

,,Heaven prečo si smutná?"opýtala sa jej 9 ročná sestra.

,,Emka čo tu robíš? Choď sa hrať do izby."

,,Počula som ťa plakať. Prečo plačeš? Nechcem, aby si bola zase smutná. Urobila som ti niečo?"

,,Samozrejme že nie. Bež sa hrať."

,,Ale..."v tomto niekto zaklopal na okno. Obidve sa pozreli na okno, za ktorým stál Dan.

,,Dan!"radostne skríkla Emma a pobrala sa k oknu.

,,Neotváraj to okno!" Bolo neskoro. Emma otvorila okno cez, ktoré následne Dan vošiel dnu. Hneď na to sa naňho Emma hodila a oblapila ho jej drobnými ručičkami.

,,Veľmi si mi chýbal. Prečo si ma nebol ani raz pozrieť? Bez teba tu bolo smutno. Nemal ma kto rozosmievať," fňukla a silnejšie ho zovrela v objatí.

,,Neplač krpec, však som nebol tak dlho preč. Určite si sa mala dobre. Ako vidím poriadne si vyrástla."

,,Ale bol. Ani si za mnou neprišiel. Ty už ma nemáš rád?"urobila naňho smutné očká.

,,Samozrejme že ťa mám rád. Ani nevieš ako veľmi."

,,Tak prečo si ani raz neprišiel? Bola som veľmi smutná a aj Heaven. Veľmi plakala a aj teraz plače."

,,Hej ja som tu!"všetky oči sa upriamili na ňu. Ešte stále jej po líci stekali slzy. Emma pustila Dana a išla objať svoju sestru. Dan k ním prišiel zotrel Heaven slzy a pridal sa do objatia.

,,Pssst. Už je dobre. Hlavu hore princezné."obidve pobozkal na čelo.

Po chvíli si všetci ľahli na posteľ a pustili si film.