Queen and Kings

13.

Hodiny odbili tri hodiny. Obrovská vila rodiny Gavin sídlila prázdnotou. Mŕtvolné ticho. To ticho ako pred búrkou. Žiadny náznak niečej prítomnosti. No, predsa sa tu niekto nachádzal. Nebojte sa nie je to lupič. Uprostred obrovskej modernej obývačky, ktorá vôbec nevyzerala útulné a nebolo cítiť ani teplo domova, bol veľký kožený gauč, na ktorom sedelo útle telo dievčatka, ktoré toto miesto malo nazývať domovom.(Jasné len ja môžem napísať takú dlhú vetu.) Netrpezlivo čakala kým sa uráčia prísť jej ,,milovaní" spolužiaci. Asi po dvoch minútach sa konečne dočkala. Obrovskou vílou sa ozval zvuk zvončeka. Prišla k dverám a otvorila. Stál tam Dominick.

,,Meškáš. Mal si tu byť o tretej,"skôr než stihol pozdraviť či hocičo iné urobiť ho skritizovala. Pozrel na hodinky na svojom telefóne.

,,Dve minúty. To akoby som ani nemeškal,"povedal ľahostajne.

,,Dve hodiny alebo dve minúty, to je jedno aj tak ideš neskoro."

,,No, bože ako keby si ty nechodila neskoro."

,,Ja nikdy nechodím neskoro!" (To sa o mne nedá povedať 😂)

,,Fajn poď ďalej,"pustila ho dnu, keď videla, že si chce vyzuť topánky zastavila ho, ,,nevyzuvaj sa. Vlastne mne je to jedno ako chceš."

,,Kde je Dan?"spýtal sa, keď prišili do obývačky.

,,Tss..Ani on sa nenaučil chodiť načas. Vy muži ste hro..."nedokončila lebo sa vilou ozval buchot. Vychádzalo to z jej izby. Heaven sa tam rozhodla ísť pozrieť a Dominick ju nasledoval. Zobrala do rúk baseballovú pálku a pomaly s Dominickom za chrbtom vchádzala do izby.

,,Aaaaaaaaaaaa!"začali všetci traja kričať.

,,Načo máš preboha baseballovú pálku?"spýtal sa Dan.

,,Prečo nejdeš dverami ako každý normálny človek?"

,,Myslím, že tvoji rodičia by neboli nadšení keby ma videli. Ten kvetináč ma fakt mrzí. Ak chceš kúpim ti nový."

,,Aha tak radšej sa budeš zakradať oknom ako zlodej. Pre tvoju informáciu, nie sú doma. Prečo som ťa asi zavolala teraz?"

,,No dobre prepáč. Spokojná?"

,,Hej a naučte sa chodiť načas!"

,,Meškám päť minút nie hodinu! Mimochodom vieš aké je ťažké liezť tým oknom?"

,,Ja som ti to nekazala! Mohol si ísť dverami. Tak sa nesťažuj."

,,Vieš čo? Kľudne som ani prísť nemusel."

,,Nemusel ja ťa tu nepotrebujem. Prosím tam je okno kľudne si choď."

Zatiaľ čo oni sa hádali Dominick si prezeral izbu. Jej izba bola sivo-biela. Sivé steny a biely nábytok. Podlaha bola z tmavého dreva. Strop bol biely. K izbe bola aj malá kúpeľňa a šatník. Keď doňho nakukol pomyslel si: Páni tá má ale veľa oblečenia. Môže si kľudne spraviť obchod s oblečením.
Nakukol aj do kúpeľne a potom si znova prezeral izbu. Jeho oči sa zamerali na fotky nad jej posteľou. Bolo ich tam pár. Podišiel bližšie aby si ich prezrel lepšie. Na jednej bola so svojou sestrou. Na ďalšej s Danom. Na ďalšej boli Heaven, Dan, Jack a nejaké dievča. No, na  fotke, ktorá ho upútala najviac bola Heaven s preňho neznámym dievčaťom. Bolo to to isté čo na predchádzajúcej fotke.

Zapískal a obrátil sa na nich: ,,Páni tá je krásna. Zoznámiš ma s ňou?" Obidvaja na neho upreli nechápavý pohľad.

,,Čože? Kto je krásny?"spýtala sa Heaven a podišla k nemu.

,,Predsa ona,"povedal zasnene a ukázal na fotku, ktorá visela na stene, ,,však nás zoznámiš. Myslíš, že by ma chcela?"

,,Och, Mia,"vzdychla a prešla prstami po fotke.

,,Takže Mia. Je nádherná."

,,Omyl. Bola,"to už nevydržala a po líci jej stielka slza. Tak to bolo vždy keď si na svoju najlepšiu kamarátku spomenula.

,,Pssst. Tíško. Už je dobre. Nemysli na to," Dan k nej rýchlo prišiel a začal ju hladkať po chrbte, aby sa upokojila. Obrátila sa k nemu a silno ho objala. Dan sa ju snažil všemožne utešiť, ale moc to nešlo. Dominick nechápavo pozeral. Niečo takéto nečakal ani vo sne.

,,Choď prosím do obývačky o chvíľu tam prídem,"povedal mu, on stále v šoku poslúchol a pomaly išiel do obývačky. Dan si s Heaven ľahol do jej postele. Nejakým zázrakom po asi piatich minútach Heaven zaspala. Dan sa vymotal z jej objatia a odišiel za Dominickom.

,,Čo to bolo? Čo ju to popadlo?"spýtal sa ho hneď ako sa objavil v obývačke.

,,Je to pre ňu citlivá téma. Prosím nespomínaj pred ňou čo sa stalo a ani Miu."

,,Patrila do vašej partie, však? Videl som vašu spoločnú fotku,"len nepatrne prikývol, ,,čo sa jej stalo?"

,,Nechaj to tak."

,,To kvôli nej sa vaša partia rozpadla? Má to s ňou niečo spoločné? Je to tak, však?"

,,Hovorím ti nechaj to tak!"tresol rukou do steny.

,,Preboha si vpohode?"pribehol k nemu. Dan mal krvavú ruku.

,,Čo na tom k***a nechápeš? To je také ťažké sa na to nevypytovať? No ty nie. Ty sa musíš do toho starať. Vôbec ťa nezaujíma, že tým trpím. A nie len ja, ale aj Heaven. Och, Heaven. Si spokojný? Baví ťa výťahovať staré rany?"zošuchol sa po stene dole. Šupol si opretý chrbtom o stenu a hlavu si dal do dlaní.

,,Preboha Daniel prepáč mi to. Ja som vám nechcel ublížiť. Ja.."začal sa sarkastický smiať.

,,Je až také ťažké zapamätať si, že nemám rád keď mi ľudia hovoria Daniel? Koľkokrát im to mám povedať, aby si to pamätali, hm?"zdvihol hlavu a aj napriek tomu že sa smial mu po tvári stekali slzy.

Prepáčte za chyby. Dúfam že sa páčila❤ ja som si písanie tejto časti pri vžívaní sa do postáv veľmi užila 😊