Queen and Kings

5.

👉Park👈

,,To nemyslíš vážne?! Tak do tohto ja nejdem."

,,To teda ideš! Dohoda je dohoda, Jack! Urobíš to a bodka!"

,,Na to zabudni. Ja nemienim hrať tie tvoje špinavé hry! Nájdi si iného chudáka. Tak, či tak sa tvoja sláva skončila. Všetci ťa už majú plné zuby, Heaven!"

Zatiaľ, čo oni sa hádali Emily práve prechádzala okolo. Mala v ušiach slúchadlá a tvárila sa, že ich hádku nepočuje. Opak bol pravdou. Počula každé jedno slovo a aj keď nevedela o čo presne ide, vedela si domyslieť zvyšok.

👉Na druhý deň👈

,,Ahoj ja som Jack. My dvaja sa ešte nepoznáme, čo má hrozne mrzí,"hodil po nej jeho neodolateľný úsmev.

,,Rada ťa spoznávam ja som..."

,,Emily. Viem. Ver mi teraz ťa pozná už celá škola."

,,To si nemyslím. Však som len obyčajná baba."

Zasmial sa. ,,Mysli si, čo chceš, ale je to  tak. No, to, či ťa pozná celá škola nie je teraz podstatné."

,,Naozaj? A čo je podľa teba podstatné?"

,,Tvoja odpoveď na moju otázku."

,,Vážne? Nie som si vedomá toho, že si sa ma niečo pýtal."

,, Vidím, že s tebou to nebudem mať jednoduché,"zasmial sa.

,,To zrejme nie. Ale teraz k veci. Čo by si chcel vedieť? Kľudne sa pýtaj."

,,Emily našla by si si na mňa tento piatok čas a dovolila by si mi lepšie ťa spoznať?"

,,Noo vieš ja..."

,,Jasné chápem, nepáčim sa ti. Tak sa maj,"chcel odísť, ale Emily mu to nedovolila. Chytila ho za ruku.

,,Nie to, nie. Si pekný, milý a ja neviem čo ešte len ja teraz nechcem vzťah."

,,To nevadí. Nikto nehovorí, že musíme spolu hneď chodiť, len mi daj šancu prosím. Možno z nás budú najlepší kamaráti."

,,Tak dobre. Piatok s tebou rada strávim."

,,Nebudeš ľutovať. Teraz už však musím ísť. Ahoj."

,,Ahoj." Jack odišiel a Emily si vyberala veci zo skrinky.

,,Zahrávaš sa s nesprávnymi ľuďmi, maličká. On nie je chalan pre teba."

,,A tým chceš povedať zase čo? Že ja nemám na takého pekného chalana? A kto by mal byť podľa teba pre mňa? Nejaký bezdomovec alebo nebodaj ty?"

,,Tak to teda rozhodne nie. Ty si zaslúžiš niekoho oveľa lepšieho než som ja, či Jack. Ak ti ublíži, tak mi potom nevyplakávaj na pleci. Ja som ťa varoval, ale rob ako myslíš."

,,Prečo ťa to zaujíma? Prečo ma varuješ? Nikto ťa o to neprosil."

,,Ja nerobím veci, o ktoré ma ľudia prosia. Ja robím to čo chcem ja. Nechcem aby ti ublížil. Tak dávaj na seba pozor. Nechcem prísť o svoju maličkú sestričku,"objal ju a pomaly kráčal preč.

,,Ale ja už mám staršieho brata,"stihne zakričať.

,,To nevadí tak už máš druhého."

Stále nevedela pochopiť Danove správanie.

Neverím po mesiaci ďalšia časť. Dúfam, že sa páčila.