Queen and Kings

16.

👉V nemocnici👈

Miestnosti s bielymi stenami. Občas sa objavili aj slabo-zelené. Pochmúrna atmosféra a ticho, ktoré vás privádzalo do šialenstva. Len tikot hodín a tlkot sŕdc sa ozýval v čakárni. Občas povzdych či vzlyk. V miestnosti boli piati ľudia, ale ani jeden sa nebral k slovu. Niekto sa v duchu modlil, niekto dúfal v to najlepšie. Niekto bol myšlienkami v časoch dávno minulých, niekto sa utápal v žiali a výčitkách a potom tu bol ten, ktorý ho ani nepoznal, ale snažil sa pochopiť. Pýtal sa tak obyčajnú otázku: ,,Prečo?" Otázka, ktorú sa za svoj život opýtame nespočetne veľakrát, ale len málokedy dostaneme odpoveď hneď.

Vo dverách sa objavila tak dlho očakávaná osoba. Žena okolo štyridsiatky s okuliarmi na očiach, odetá v bielom plášti. Jej výraz nebol práve povzbudivý, ale skôr ľutostivý.

,,Vy ste rodina Daniela BlackBerryho?"

,,Nie tak celkom,"doktorka na Jacka nechápavo pozrela, ,,Sme kamaráti."

,,Och, je mi to ľúto, ale informácie o ňom môžem povedať len rodine. Kde sú jeho rodičia?"

,,Mŕtvy. Teda len jeho mama a otca nepozná," Jack ako jediný sa bral k slovu, aj keď na tom nebol úplne dobre. Miki ani Dominick, ktorý sa držali celkom dobre o Danovi netušili toľko čo Jack. Predsa len Jack bol jeho najlepší kamarát, a preto vedel o ňom viac ako ostatní.

,,To ma mrzí. Nemá ešte niekoho iného z rodiny?"

,,Strýka, ale tomu sme sa nedovolali."

,,Prosím povedzte mi, že žije. Prosím" vzlykla Heaven a skoro sa zosypala. Miki ju chytil, aby nespadla a posadil sa s ňou naspäť na lavičku.

,,Čo už s vami? Tak dobre. Zatiaľ žije, ale prišiel o veľké množstvo krvi. Bude potrebovať ďalšie transfúzie a nie som si istá či mu ich budeme schopní poskytnúť. Má krvnú skupinu, ktorá sa často nevyskytuje. Urobili sme všetko čo sa dalo a teraz musíme len čakať. Pevne verím, že je dosť silný na to, aby sa z toho dostal."

,,Nemohol by mu darovať krv niekto z nás?"ozval sa Dominick.

,,To je dobrý nápad. Môžme spraviť testy či je niekto z vás vhodný darca."
______________________________________

Všetci netrpezlivo čakali na výsledky. Ako prvý išli Dominick a Miki. Bohužiaľ ani jeden z nich nemal rovnakú skupinu. Nasledoval Jack síce boli s Danom kedysi, ako bratia ich krv bola aj tak úplne iná. Ostali len dievčatá. Heaven nemohla byť darca aj keby sa skupina zhoduje. Jej krv ledva stačila jej. Množstva jej krvi bolo príliš málo. Posledná nádej bola Emily.

,,No poď,"zavolala ju doktorka do svojej ordinácie, ,,Sadni si!" Emily ju poslúchla. Doktorka jej najprv odmerala tlak, keďže bol dobrý išla na testy. Poslala ju do čakárne s tým, že im čoskoro povie jej výsledky. Po asi 15 minútach čakania sa pri nich objavila vysmiata doktorka.

,,Decká mám dobrú správu. Emily vaše skupiny sa zhodujú. Si vhodný darca,"všetci sa potešili. Všetci až na Emily. Nie že by nebola rada, že Danovi môže pomôcť, práve naopak. Mala však strach.  ,, Poďte so mnou!"

Zaviedla ich do nejakej miestnosti. Emily si sadla. Doktorka vytiahla ihlu a prišla k nej. Niečo jej hovorila a nie len ona, ale aj ostatní. Emily však nedokázala vnímať ich hlasy. Jedine čo videla bola obrovská ihla, ktorá sa blížila k nej. A bolo to tu. Naprázdno prehtla, triasli sa jej prsty a na čele sa jej objavil pot. Vyskočila z kresla, alebo na čom to sedela a utekala schovať sa k jej staršiemu, vždy ochranárskemu bratovi Mikimu.

,,Emily už je dobre..."obrátil sa na ostatných, ktorý ničomu nerozumeli, ,,Viete ona ako malá sa bála ihiel a občas sa jej to znovu vracia. Už to nie je také hrozne ako predtým, ale nemyslím si, že môže darovať krv."

Nádej a ich radosť sa razom rozplynula. Všetci si boli vedomí toho, že krv od Emily by mu veľmi pomohla. No stále tu bola šanca, že sa nájde darca.

,,To nie je možné. Ste predsa nemocnica. Musíte mať krv. To naozaj nemáte ani kvapku?"rozčuľoval sa Jack.

,,Je mi to ľúto, ale s týmto ja nič nezmôžem,"povedala doktorka.