Queen and Kings

8.

Aj tento raz ich pozorovali dva páry očí. Vysoký dobre stavaný chalan so šiltovkou na hlave a stredne vysoké dievča. Ani nie vysoká ani nie malá. Mala na sebe veľkú obnosenú mikinu, ktorá vlastne ani nebola dievčenská. Nebola namaľovaná a dokonca mala to, čo už dávno nie. Tenisky.

Človek by ju ani nespoznal. Vyzerala inak. No bola to Heaven Gavin viac než kedykoľvek predtým. Možno to znie divne, ale toto bolo naozaj to dievča.

,,No nie sú zlatí? Normálne by som povedal, že sú zamilovaný, ale obaja vieme, že to tak nie je,"povedal.

,,O čom to hovoríš?"

,,Ale no tak Heaven netvár sa, že nevieš o čom hovorím."

,,Ale ja to vážne netuším Daniel."

,,Nevolaj ma Daniel!"

,,A prečo nie?" Zavládlo ticho.

,,Ako si to myslel?"začal sa smiať.

,,Viem o vašej stávke."

,,Tak ako je možné, že na to rande šla? Je to nejaká hra?"

,,Ja som ju varoval. Nemôžem za to, že nepočúva. A povedzme si pravdu. To ty si tu tá, ktorá má rada hry."

Obidvaja sa pozerali na strechu, na ktorej ešte stále boli Jack s Emily. Ako tak sedeli Jack sa naklonil a Emily pobozkal. Ona mu to s radosťou vracala.

,,Pamätáš ako sme tam sedávali my a bozkávali sa?"povedal Dan a pozrel na Heaven, ktorá sa zatvárila nechápavo.

,,Nehraj to. Samozrejme, že si to pamätáš. Na to sa proste nedá zabudnúť,"zasmial sa.

,,Na všetko sa dá zabudnúť."

,,To teda nedá. Môžeš sa o to pokúšať, ale len málo kedy zabudneš. Väčšinou to len zapraceš inými myšlienkami, ale stále to tam je."

,,Aký filozof z teba."

,,To si nemyslím. No pamätáš na to, keď sme boli spolu? To boli časy," zasmial sa. ,,To ako si utekala z domu, aby si mohla prísť za mnou na tú strechu. Ja som ti stále hovoril, aby si to nerobila, lebo sa budú doma hnevať a ty si my hovorila, že to sa budú tak či tak. Pamätám si ako ťa na mesiac doslova zamikali doma a dúfali, že ťa to prejde a prestaneš sa so mnou baviť. Dopadlo to presne naopak. Dokonca si chcela niečo, aby si mala pocit, že som stále s tebou," obidvaja sa pozreli na mikinu, ktorú mala na sebe.

,,Myslel som si, že si ju už dávno spálila alebo inak spečatila jej osud,"zasmial sa a Heaven sa nevedomky objala a tak viac ku sebe pritúlila mikinu.

,,Ako sa to mohlo tak veľmi zomlieť? Ako je možné, že sme sa dostali až sem? Keby sa so mnou prestaneš baviť to ešte pochopím, ale ako si ma mohla tak veľmi znenávidieť? Viem, že to bola moja vina, ale prečo? Stále tomu nemôžem pochopiť. Ja som si vinu priznal a odpykal. Už nezmením čo som urobil jasné? Viem to. Ale povedz čo ty? Ani ty si nebola nevinná a čo si urobila ty, hm? Znenávidela si ma a pritom si na to nemala najmenšie právo. Ja som tam vtedy totiž nebol sám. Boli sme tam všetci, pamätáš?"

,,Aha takže za to môžem ja? Takže som to vlastne spravila ja, hej? Ty ani netušíš ako som trpela. Ja som plakala celé noci. Každý deň som chcela zomrieť. Tak veľmi som chcela, aby sa to nikdy nestalo a bol to len sen, ale nebol. Bola to krutá realita. Vieš čo bola chyba chodiť, len mi to spôsobilo ďalšiu bolesť."

Možno mi nebudete veriť, ale v očiach sa jej niečo zalesklo. Boli to slzy. Nech už si o nej myslíte čokoľvek aj ľadová kráľovná má city. Každý človek ich má aj keď to tak nie vždy vyzerá.

Heaven sa so slzami stekajúcimi po lícach rozbehla preč.

,,Tak som to nemyslel,"zašepkal do ticha a rozbehol sa za ňou.