Queen and Kings

18.

,,Dosť!"zakričí Doktorka. Nejakým zázrakom to zaberie a hádka sa konečne skončí. Všetci na ňu upriamia svoj pohľad. ,, Preboha, čo to tu stvárate? V nemocnici má byť kľud, tak sa láskavo podľa toho správajte! Ešte raz a kľudne vás odtiaľto vyhodím."

,,Prepáčte," zamrmlala Emily.

,,Decká je veľa hodín mali by ste ísť domov. Vášho kamaráta aj tak budeme musieť previesť."

,,Previesť? A kam?"

,,Do nemocnice vo vedľajšom meste. Majú tam lepšie vybavenie a skvelých odborníkov na takéto prípady."

,,Čo tým chcete povedať? Akých odborníkov?" nahnevaný povedal Jack.

,,Pokúsil sa o samovraždu pokiaľ sa bude fyzicky liečiť musí sa aj psychicky."

,,On nie je blázon!"

,,To nikto netvrdí. Je to bežný postup pri pokusoch o samovraždy. Prepána Jána to je už pol jedenástej, ale už aj domov."

,,Dobre, dobre už pôjdeme,"povedal Miki.

,,Nie, ja tu ostanem."

,,Na to ani nemysli, Jack! Idú všetci! Okamžite do auta!"rozkázal Miki. Vybrali sa teda k východu. Keď už prekročili prah nemocnice Emily svitlo.

,,Moment, kde je Heaven?"všetci sa okolo seba porozhliadali. A naozaj. Nebola tam.

,,Musela ísť na wc, alebo je stále v čakárni. Idem po ňu, vy si nastúpte do auta,"ako ináč ujal sa toho najstarší, Miki a hodil Nickovi kľúče.
Nick s Jackom poslušne vykonali, čo mali, ale Emily stále stála na mieste a pozerala na budovu nemocnice. V čakárni určite nebola. Kde potom môže byť? Ak teda patrila do Jackovej partie, nemá náhodou rada strechy? Veď predsa Jack hovoril, že chodili na tú strechu. Čo, ak je tam aj teraz? Predsa dobre sa tam premýšľalo. Ale, čo ak nechce premýšľať? Veď predtým v jej dome s tým nožom. Ah.... Ale predsa tá strecha je ďaleko. Ale, čo ak nešla na tú strechu. Emily mala v hlave veľa myšlienok. Svoje oči premiestnila na strechu budovy. Kvôli tme toho veľa nevidela. Nad osvieteným nápisom sa niečo myhlo, alebo sa jej to len zdalo? Bola rozhodnutá to preveriť. Rozbehla sa do vnútra. K výťahu, ktorý nie a nie prísť. Stlačila najvyššie poschodie. Keď vystúpila stále ešte nebola na streche. Išla po dlhej chodbe, až kým nezbadala dvere s nápisom: Prístup na strechu vstup pacientom zakázaný.
Ešteže nie som pacient. V duchu sa zasmiala a, keď si všimla, že dvere sú pootvorené bola presvedčená, že tam niekto je. Otázkou je, či je to osoba, ktorú hľadá? Vstúpila a kráčala po železných schodoch. Až kým neprišla na strechu. Dvere, ktoré delili schody a strechu boli dokorán otvorené. Pri osvietenom nápise zbadala obrys útlej postavy. Tá osoba prešla až úplne nakraj, pozrela sa dole a jednu nohu pomaly posúvala do predu, tak že  polka nohy bola vpodstate vo vzduchu. Emily neváhala a rozbehla sa k tej osobe. Keď bola blízko zbadala tie vlasy, to oblečenie, tú postavu, ktorú jej závidelo skoro každé dievča. Bola presvedčená o identite osoby pred ňou. Chytila ju za pás a potiahla k sebe, čo najďalej od okraja.

,,Čo to robíš? Nechaj ma na pokoji! Okamžite ma pusti!"kričala a metala sa.

,,Nie."povedala rázne Emily. Pevne ju držala, ale vyzeralo to skoro, ako keby ju objíma.

,,Ty to nechápeš. Ja.. už nemám nikoho. Všetci ma nenávidia. Najprv som prišla o Miu. Teraz o neho. Ja bez nich nechcem byť. Prosím dovoľ mi to urobiť,"s plačom sa zviezla na zem a Emily ju tentokrát už naozaj objímala. Sama tomu neverila, ale bolo to tak.

,,Nemôžem, nie je to správne. Hádam nechceš aby sa Dan prebral a ty si tu nebola. Zničilo by ho to. Boli by to dva zbytočne zničené životy. Poď, pôjdeme domov."
______________________________________

Auto zastalo pred vilou rodiny Gavin. Miki sa pozrel a povedal: ,,Nesvieti sa. Je niekto doma?"

,,Nie. Rodičia sú v kúpeľoch a sestra by mala spať u kamarátky."

,,Nemôžme ťa tu nechať samú,"ozvala sa Emily.

,,Tak poďte dnu. Mne je to jedno."

Všetci vystúpili a vošli dnu. Heaven rozsvietila a hneď na to sa jej okolo pása obmotali malé ručičky.

,,Heaven kde si bola?"opýtala sa Emka.

,,Ja? To je jedno. Čo tu robíš ty? Nemala si byť u kamarátky?"

,,Mala, ale je zlá,"smrkla.

,,Urobila ti niečo?"

,,Nie, ale hovorila o tebe zlé veci. Tak som odišla."

,,Si tu sama?"iba nepatrne prikývla a ďalej pevne ako kliešť objímala svoju sestru.

,,Ako dlho si tu?"

,,Asi tri hodiny."

,,Nabudúce mi zavolaj."

,,Volala som, ale nechala si si mobil doma."

,,Och, ja som, ale hlúpa. Prepáč mi to."

,,Je zlatá,"s úsmevom hovorila Emily.
,,Ako sa voláš?"tento raz sa prihovorila rovno k malému rozkošnému dievčatku.

,,Emma. A ty si?"

,,Emily, teší ma. Toto je môj brat Miki. Toto Dominick a napokon je tu...."

,,Jack!"zvýskla nadšene čím prerušila Emily a tento raz zvierala ako kliešť Jacka.

,,Ahoj, drobec. Dlho sme sa nevideli."

,,Veľmi dlho. A kde je Dan?"rozhliadla sa okolo seba, ,,On tu nie je? Prečo tu nie je? Veď mi sľúbil, že zase príde. Heaven veď povedal, že už od nás neodíde. Že bude s nami. Tak prečo neprišiel? Vari klamal?"tlačili sa jej slzy do očí.

,,Tíško. On nemohol prísť, ale neboj sa príde. Musí prísť. Neopustí nás. Nikdy. A mi ho tak isto. Bola som na neho veľmi zlá, ale už nebudem. Aj ty budeš dobrá však?"nepatrne prikývla a ostatný len nemo hľadeli na ne.