Queen and Kings

10.

👉 Pondelok👈

Víkend sa skončil a je tu zase škola. Pre väčšinu kruté zistenie. Však komu by sa chcelo vstávať do školy? Asi nikomu.

Emily si vyberala veci zo skrinky, keď v tom sa pri nej zjavil Jack a chcel ju pobozkať.

,,Nie. Ani na to nemysli,"dala si ruku pred tvár.

,,A to už prečo?"nechápavo sa zatváril.

,,Sme v škole."

,,No a?"

,,Je tu veľa deciek a budú sa na nás pozerať."

,,Tak nech sa pozerajú. Mi môžu závidieť a aspoň všetci uvidia, že si moja,"na to ju už pobozkal.

,,Ou nový párik,"prechádzali okolo Alex a Erika. ,,No, čo hrdilčky?"

,,Starajte sa o seba a radšej si bežte obskakovať Heaven. Čo ak jej nebude mať kto podať toaletný papier?"

,,No veď uvidíme dokedy ťa bude tá chudera baviť,"pohodili vlasmi a odkráčali preč. Jack zaťal päste.

,,Nevšimaj si ich."

,,Keď to sa ani nedá. Oni tak človeku lezú na nervy."

,,Ja viem zlatko, ale nesmieš sa nechať vyprovokovať."

,,Ako si ma to nazvala? Takže som zlatko, zlatko? Alebo ťa mám volať láska?"doberal si ju a ona sa zahanbene začervenala. Zavrela skrinku a rýchlym krokom išla do triedy. Pred triedou ju niekto objal zo zadu.

,,Ale no tak zlatko. Nemusíš sa hanbiť. Mne sa to páči a veľmi,"šepol jej do ucha a pobozkal ju na krk. Presne vtedy sa tam objavila Heaven.

,,Joj akí ste zlatúčkí. Normálne tlieskam."

,,Sklapni."

,,Ale ale Jack. Takto z rána a už taký zle naladený. Čo takto úsmev?"

,,No, musím sa pozerať na teba tak sa nečuduj, že nedokážem taký falošný úsmev ako ty."

,,Tss,"posmešne prehodila vlasmi.

,,Ako je možné, že sa voláš Heaven?" zapojila sa do debaty Emily.

,,Žeby normálne? Dali mi ho keď som sa narodila."

,,No vieš, Heaven predsa znamená nebo, ale ty si stelesnenie diabla. Chápem ešte netušili čo z teba vyrastie. Ľutujem tvojich rodičov. Mať takého nevychovaného spratka asi mi prepne."

,,Nevieš o mne a mojich rodičoch ani mäkké f tak sklapni,"vošla do triedy a naštvane za sebou zabuchla dvere.
______________________________________

Veľa ľudí si myslí, že keď osoba, na ktorej vám záleží vás nenávidí je to ten najhorší pocit na svete. Je však niečo omnoho horšie ako nenávisť. Poznáte ten pocit, keď vás niekto ignoruje? Ten moment, keď ide okolo a ani si vás nevšimne? Keď sa tvári akoby ste ani neexistovali? Keď nech urobíte čokoľvek on alebo ona sa na vás ani len nepozrú? A vy si hovoríte To nestojím ani za jeden blbý pohľad? Alebo obyčajne Ahoj? Ak to nepoznáte ste šťastný človek.

Myslím, že toto je ten najhorší pocit na svete. Lebo, keď vás niekto nenávidí istým spôsobom sa o vás zaujíma. Možno to znie čudne, ale je to pravda. Navyše medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká hranica. Často ani neviete ako a z nenávisti vzniká láska. No keď vás niekto ignoruje zožiera vás to zažíva. Máte pocit akoby ste neboli dôležitý. Akoby ste nič v jeho živote neznamenali a to vás privádza do šialenstva. Ale prečo vám to tu hovorím? Alebo skôr píšem? Chcem, aby ste sa zamysleli a pokúsili sa vžiť do kože jednej z hlavných postáv. Teraz sa asi pýtate koho mám namysli.

,,Takže teraz má budeš ignorovať? Neviem čo je lepšie. Či to, že si ma ešte v piatok doobeda nenávidela, či to ako si mi v piatok večer plakala v náručí a objímala tak silno ako sa dalo alebo to, že ma teraz ignoruješ? Heaven to nemôžeš myslieť vážne. Sakra čo je to s tebou?"stáli uprostred preplnenej chodby a Dan ju držal za ruku zrejme preto, aby mu neušla. Heaven sa usilovne snažila dostať sa z jeho zovretia.

,,Nedotýkaj sa ma!"

,,Zvláštne v piatok ti to nevadilo. Dokonca si to chcela,"uchechtol sa.

,,Daj mi pokoj! Viac nechcem," povedala, vyslobodila sa a odkráčala preč. Všetci pozerali na Dana.

,,Čo sme v divadle? Hľaďte si svojho!" prehrabol si svoje vlasy a odkráčal opačným smerom ako Heaven.

Tak je tu nová časť za ktorú môžete vďačiť len a len i_fucking_queen_ a taktiež jej venujem túto časť. Dúfam že sa páčila ❤❤😘