Kapitola 9

4.2K 224 0
                                    

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.



Raymond


„Mami, už som ti stokrát vysvetlil, že sa ženiť nemienim. Nemám si ani koho vziať."

„Zlato, ťahá ti na tridsiatku. Mal by si sa usadiť," upozornila ma a odkrojila si kus mäsa.

„Usadil som sa. Mám skvelú ženu a žijeme si priam rozprávkovo," šibol som pohľadom po Aaronovi a pohotovo uhol pred zemiakom, ktorý hodil.

„Ja som mala devätnásť, keď sme sa s otcom vzali."

„Hlavne nezachádzaj do detailov," upozornil som ju pobavene.

„Asi sa vnúčat nedožijem," zašomrala a odpila z džúsu.

Prebehol som pohľadom nástenné hodiny. Ostávalo dve a pol hodiny do stretnutia s Mellisou. Myšlienky na ňu mi počas celého dňa komplikovali sústredenie na prácu, avšak vyčarovali úsmev na tvári.

„Čo kukurica?" pokúsil som sa zmeniť tému. Mamine oči sa rozšírili a Aaronovi zabehlo.

„Prosím?" spýtala sa.

„No, ako sa darí úrode?"

„Vážne sa ma na to pýtaš?" neveriacky ma sledovala.

„Tak nič," rezignoval som. Rozhovory s mamou sa točili vždy okolo dvoch hlavných bodov. Kedy sa usadíme, s tým samozrejme súviseli témy o práci a kolegyniach a dokedy mienime bývať spolu. Presviedčala nás, že potenciálne nevesty odrádza naše spolunažívanie a nechcela si pripustiť, že žiadne nie sú.

„Ako obvykle, zelená a plná klasov," zamumlala a opäť si naplnila ústa výdatnou večerou.

„A čo tato, už mu je lepšie?" spýtal sa brat po chvíli. Dvihol som zrak a čakal na odpoveď.

„No, vlastne kvôli tomu som prišla. Rozhodli sme sa predať pár hektárov pôdy. Zvieratá sme tiež zredukovali, ani ako pastviny to nevyužijeme. Otcova operácia si žiada dlhodobé liečenie, žlčník nie je sranda," pokrútila hlavou a dopriala si krátku pauzu, než pokračovala, „bola som navštíviť priateľku, tiež s mužom farmárčia a majú vážny záujem. Rada by som poznala váš názor, keďže logicky budete menej dediť," rozosmiala sa.

„S nami si nemusíš lámať hlavu, vieš, že týmto smerom sa neuberáme," upokojil som ju a Aaron prikývol.

O dve hodiny sa mama dvihla k odchodu a na moje presviedčanie, aby nejazdila v noci, vôbec nereagovala. Nepáčilo sa mi to, ale tvrdohlavosť som zdedil po nej, takže nemalo zmysel sa doťahovať.

„Prosím ťa, choď opatrne a zavolaj, keď dorazíš," vtisol som jej bozk na líce a objal ju.

„Chlapci, rada som vás videla. Zastavíme sa s otcom budúci týždeň. Zatiaľ si nájdite nevesty," podpichla a nasadla do auta.

„Mám pol hodinu, musím letieť," oznámil som Aaronovi, keď jej auto zmizlo za zatáčkou.

„A kam?"

„Do kúpeľne."

Vzal som osušku, čisté šaty a rýchlo sa osprchoval. Vlasy som si pomocou gélu rozhádzal a párkrát zahrabol prstami v snahe skrotiť ich.

„Kam sa chystáš?" začul som za dverami zvedavého brata. Otvoril som a prešiel popri ňom do spálne.

„Včera som spoznal jedno dievča. O chvíľu končí, tak ju vyzdvihnem," dvihol som kútik a natiahol si biele ponožky.

„Páni, mal si to povedať mame, skákala by od radosti," rozžiaril sa.

„Ešte to tak. Veď by chcela ísť so mnou, čo ju nepoznáš?" Obaja sme sa rozosmiali.

Dotyk smrtiWhere stories live. Discover now