اوووه! هذه الصورة لا تتبع إرشادات المحتوى الخاصة بنا. لمتابعة النشر، يرجى إزالتها أو تحميل صورة أخرى.
Zrazu stál predo mnou, týčil sa ako vysoký strom uprostred poľa a z výšky ma pozorovali veľké hnedé oči. Odvážila som sa nadýchnuť. Pomalé presakovanie kyslíka do žíl ma trochu priviedlo k rozumu, stále som si však nebola istá, či sa mi nesníva.
„Ahoj," uškrnul sa a natiahol ku mne ruku, „som Chuck." Klesla som pohľadom nižšie a pozorovala širokú dlaň so strieborným prsteňom na ukazováku. Pri pohľade na gravír v podobe orla sa mi rozšírili oči. Pristával, pripravený uchopiť svoju korisť pevne do roztiahnutých pazúrov a zahrdúsiť ju. Vcelku výstižné, keď si spomeniem na naše prvé stretnutie.
„Ospravedlň ju, je jej trochu nevoľno," pokúsila sa mama obhájiť môj neprítomný výraz.
„To je v poriadku. Ešte sa uvidíme," prisľúbil, spustil ruku a prešiel popri nás k nej. Pootočila som hlavu a ponad plece uvidela, ako ju chytil za boky a pritiahol k sebe. Niečo jej pošeptal do ucha a mama sa zachechtala.
„Môžeš na chvíľu?" zachrapčala som smerom k nej a pevne sa chopila Rayovho pása.
„Hneď sa vrátim," doľahol ku mne šepot sprevádzaný ďalším chichotom. Nohy mi pripadali omnoho ťažšie ako obvykle, napriek tomu sa mi podarilo urobiť krok dopredu. A ďalší, až kým som sa nedostala do bezpečnej vzdialenosti, odkiaľ nás už nemohol Chuck počuť.
„Budem stáť len tu," mávol Ray k bufetu s pivom, ktorý sa nachádzal pár krokov od nás. Prikývla som a zhlboka dýchala, v snahe upokojiť sa dostatočne, aby som sa mohla s mamou porozprávať. Vynorila sa spoza stanu a dobehla ma.
„Deje sa niečo?" dvihla obočie a snažila sa mi čítať v tvári. Chvíľu som na ňu mlčky pozerala, bála som sa prehovoriť, pretože som netušila, ako veľmi mi zlyhá hlas.
„Áno, deje," trochu som si odkašlala, aby som prečistila hrdlo, „to nemyslíš vážne, mami."
„O čom hovoríš?" Bolo mi ľúto, že sa ju chystám raniť, ale žiaľ, nebola iná možnosť.
„Je od teba aspoň o desať rokov mladší," vytkla som jej a prekrížila si ruky na prsiach. Stisla pery a pohľad zabodla do zeme. V tvári sa jej mihlo zahanbenie.
„Vlastne.. o šestnásť,. Áno, viem," povzdychla si, „a je mi jasné, že sa vám to nepáči. Ale Mell, sme dospelí a úprimne.. nezaujíma ma, čo si kto myslí. Mám Chucka rada a on mňa tiež, nevidím dôvod, prečo by sme sa nemohli vídať. A navyše, stále vyzerám k svetu," mávla si rukami od hlavy po päty a prikrčila nos. Hrýzla som si spodnú peru a nepokojne bubnovala prstami o biceps. Všetko sa vo mne hromadilo a cítila som, že čoskoro toho tlaku bude tak veľa, že ho nezvládnem. Nervozita ma obháňala stále viac, zúfalstvo mi zastieralo myseľ a bezmocnosť, ktorá víťazila nad všetkým ostatným, mi podlamovala kolená.
„Ani ho nepoznáš," zamrmlala som márne, už mi bolo jasné, že tento boj som prehrala.
„Veď sa nejdem vydávať," odbila ma, „ak je to všetko, rada by som sa vrátila. Ešte sa rozlúčim s Johnym a pomaly pôjdeme. Chuck ma pozval do kina," opäť sa rozžiarila a dvihla nadšene ramená. Nedokázala som zabrániť odfrknutiu. Zamračila sa a stisla pery, potom mi vtisla bozk a odpochodovala späť.
Nehybne stojac som vyhľadala Rayov pohľad. Odsunul sa od stola, o ktorý sa opieral a prišiel ku mne. Pridvihol kútik a objal ma. Upevnila som stisk okolo jeho pása, hlavu schovala a rozvzlykala sa. Rukou mi vošiel do vlasov a pritlačil si ma o hruď. S pocitmi, ktoré ma práve obháňali, bola jeho náruč to jediné, čo ma dokázalo trochu upokojiť. Opora, ktorú som v ňom mala, bola pre mňa príliš dôležitá a nechcela som ani pomyslieť, čo by som bez neho robila. Vzlyky prešli do plaču a slzy sa mi liali ako vodopády. Po chvíli som mu zamokrila bundu.
„Mrzí ma to," šepol mi do vlasov a pohladil ma po ramenách. Na kúsok sa odtiahol a ustarane mi pátral v tvári, „musíš sa upokojiť. Mali by sme vypadnúť." Hoci som súhlasila a chcela sa dostať čo najskôr domov, musela som povedať Johnymu, že odchádzame. Vopred som sa obávala toho, čo mi povie na môj aktuálny stav a so zlým tušením som sa otočila a vybrala za ním. Ray ma nasledoval, prsty si preplietol s mojimi a nechal sa viesť pomedzi dav. Našťastie, mama a Chuck už boli pravdepodobne preč, čo trochu uľahčilo celú situáciu. Johny sedel na stoličke a pohojdával sa, obklopený pár ľuďmi. Smial sa a rozprával príhodu, ktorú som už veľmi dobre poznala. Keď som sa mu dostala do zorného uhla, úsmev bol razom preč a tvár mu stvrdla. Prudko sa dvihol a priskočil ku mne.
„Čo sa ti stalo? Urobil ti niečo?" výraz mu ešte viac stvrdol a oči smeroval k Rayovi, hoci sa pýtal mňa. Opäť sa mnou prehnala nervozita a opatrne som pozrela na Raya.
„Nič som jej neurobil," prehodil nenútene, „vezmem ju domov, necíti sa dobre." Mlčky sa na seba dívali, Johny preskakoval pohľadom zo mňa na Ray a hodnotil situáciu. Nakoniec zameral pozornosť na mňa a trochu sa sklonil, aby sme mali tváre v jednej úrovni. Zrejme nenašiel, čo hľadal, pretože sa opäť narovnal a oblízal si pery.
„Nemám ísť s tebou?" robil si starosti.
„Nie, pokojne tu zostaň. Pôjdem si hneď ľahnúť," snažila som sa ho uistiť, že som v poriadku, ale neveriacky výraz v jeho črtách mi napovedal, že moju depresiu nepripisuje alkoholu.
„Dobre, zajtra sa zastavím," pohladil ma po vršku hlavy a uškrnul sa, „daj na ňu pozor," zdôraznil Rayovi.
„Spoľahni sa," natiahol k nemu ruku a rozlúčili sa.
Nasadla som do auta a vypustila z pľúc všetok vzduch, ktorý som nevedomky hromadila počas poslednej hodiny. Cítila som, ako zo mňa opadol kúsok napätia, ktoré ihneď nahradila únava. Ústa sa mi nekontrolovateľne otvorili a do pľúc som prudko nabrala nový vzduch. Pootočila som hlavu a sledovala Rayov profil. Plne sa venoval ceste pred nami a pomaly si dral cestu z parkoviska, pomedzi ďalšie odchádzajúce autá. Periférne zachytil môj skúmavý pohľad a položil mi ruku na stehno. Prekryla som ju svojou.
„Zajtra zájdem za mamou," rozhodla som sa po chvíli, „nemôžem sa prizerať. Urobím maximum, aby som ich rozdelila."
„Stále premýšľam, čo má za lubom. Očividne má nejaký plán," konštatoval. Jeho slová ma nútili zamyslieť sa. Hoci mama vôbec nevyzerala na takmer päťdesiat, i tak bolo absurdné, aby si s ňou začal iba preto, že ho skutočne priťahuje. Samozrejme, že sa chcel dostať bližšie ku mne. A vtedy som pochopila, čo musím urobiť. Prebehla mnou triaška a naskočila mi husia koža.
