Kapitola 36

3.1K 196 4
                                    

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.


Bojujúc s nutkaním do niečoho silno udrieť som len od srdca hrešila. Celú cestu autom som musela predychávať Johnyho detinský výstup pri zmienke o nocovaní u Raya. Šiel z kože vyskočiť, čo sa na jednej strane dalo chápať, keďže som mu včera prezradila, čo sa so mnou deje. Na druhej strane sa ma nezastal pred Chuckom, dokonca sa postavil na jeho stranu, za čo sa mu nedokážem pozrieť do očí. Sklamal ma jeho prístup, očakávala by som väčšiu podporu, ale on mal Chucka skutočne rád, takže som mu nemohla zazlievať, že sa tak správa. Bolelo ma srdce, že rodinu držím v nevedomosti, ale dala som si prísľub, že prezradím Johnymu všetko a spolu vymyslíme, ako pomôcť mame, skôr, akoby si s ním odišiel na ryby upevňovať vzťahy. Pre dnešok potrebujeme obaja vychladnúť a tak bolo najlepším riešením ísť k Rayovi.

Kým sme dorazili, všetko sa ponorilo do tmy a vysvietený dom ma uistil, že jeho brat je doma. Potešila ma predstava, že strávim večer s niekým normálnym, ktorý nemá s Chuckom nič spoločné. Zaparkovali sme v garáži a prešli do domu. Aaron stál pri sporáku a miestnosťou sa šírila lákavá vôňa.

„Ahojte," zvolal, premiešal niečo v hrnci a prišiel sa s nami zvítať. Rozpažil ruky a radostne ma objal.

„Už som sa pýtal sám seba, kedy sa znovu uvidíme. Ako sa máš?" prezrel si ma.

„Už teraz dobre," usmiala som sa uvoľnene.

„Dobre, neflirtujte spolu," upozornil nás Ray naoko nahnevane a mávol k sporáku, „čo kuchtíš?"

„Omáčku na špagety, dáte si?"

„Popravde, som hladná ako vlk."

„Tak sadajte, o chvíľu to bude hotové."

Chváliac Aaronove schopnosti som spratala svoj aj Rayov tanier, ignorujúc pri tom nesúhlasné reptanie jeho brata. Kontrolou mobilu som prišla na to, že Johny mi už trikrát volal. Keď sa opäť obývačkou rozľahol zvuk známej melódie, rezignovane som dvihla.

„Johny?"

„Mel, práve som dohovoril s Halom. Príde v stredu ráno. Prosím ťa, príď dovtedy domov," povzdychol si smutne.

„Prídem zajtra ráno, len si potrebujem oddýchnuť."

„Mohla si aj tu."

„To určite," dopriala som si krátku pauzu, kým som opäť prehovorila, „Johny? Musíme sa porozprávať," nutnosť urovnať spor s bratom prebila všetko ostatné a tajnosti mi viac neprospievali. Chuck sa pričinil, aby som sa odhodlala vyjsť s pravdou von. Dôsledky sú oveľa vyššie, pretože nemajú potuchy, koho sa zastávajú a mne ostáva len dúfať, že svoje rozhodnutie neoľutujem. Johny si poradí, o neho strach nemám, ale bezbranná nič netušiaca mama by mohla dopadnúť veľmi zle. Ray si ku mne prisadol a na znak podpory mi zovrel pevne ruku.

Dotyk smrtiWhere stories live. Discover now