Kapitola 17

3.3K 199 0
                                    

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.



Ray

„Vstávaj, lebo zmeškáš rande." Nebol som si istý, či ma zobudil hlas toho príživníka alebo tá mäkká vec, ktorú po mne hodil. S ťažkosťami som otvoril oči a zahliadol Aarona, ako sa nakláňa pre vankúš, zrejme chystajúc ďalší útok. Mysľou sa mi prehnalo stádo vražedných myšlienok.

„Koľko je hodín?" kým som to dopovedal, na hlave mi znovu pristál vankúš, „mohol by si prestať blbnúť?" zavrčal som a vyhrabal sa na nohy skôr, než by prišlo k ďalšiemu stretu s páperím.
„Je pol druhej," oznámil mi nedbalo.

„Čože?" zazmätkoval som, „nemohol si ma zobudiť skôr?" rozbehol som sa do kúpeľne.

„Snažil som sa. Vankúše boli mojou poslednou voľbou pred pristúpením k radikálnejšiemu riešeniu," oprel sa o rám dverí a pozoroval ma pri umývaní zubov. Spýtavo som na neho pozrel.

„Kýbeľ studenej vody...teda ak by vankúše nezabrali," mykol plecami, „keď sa dáš do poriadku, drahý, príď do kuchyne," doberal si ma. Dvoma krokmi som prekonal vzdialenosť k dverám a nohou ich zabuchol. Po rýchlej sprche som trielil do kuchyne, odkiaľ ma už lákala slastná vôňa, ktorú som nevedel zaradiť, ale sliny sa mi zbiehali ako levovi.

„Čo to je?"

„Nepodstatné, aj tak to zješ," rozosmial sa brat a nabral mi kus mäsa, polial ho nejakou omáčkou a pridal pečené zemiaky. Chutilo to ešte lepšie, ako to voňalo a po chvíli nebolo po jedle ani stopy.

„Si dobrá žena, Aaron," zasmial som sa utierajúc si ústa servítkou. Brat ma počastoval zamračeným pohľadom a pokrútil hlavou.

O druhej som bol nachystaný a kráčal k autu.

„Ray?" zavolal na mňa z terasy, „nepríď neskoro a neopi sa veľmi," zapišťal tenkým hlasom.

„Naser si!" zvolal som a zazubil sa na neho.

...

Prstom som stlačil zvonček a oznámil tak svoj príchod Mellise. Po chvíli mi otvorila a venovala jeden z mála úsmevov, ktoré som na nej vídal. Úsmev, ktorý naznačoval, že je stále trochu nesvoja, ale dnešok si mieni užiť.

„Ahoj," premeral som si ju od hlavy po päty a neubránil sa svojmu typickému výrazu, ktorý používam pri snahe dostať do postele nejakú sladkú dámu, „vyzeráš dobre," pochválil som jej upravený vzhľad a v duchu si predstavil, ako ju bozkávam. Hlbokým nádychom som sa pokúsil upokojiť. Sex som nemal už strašne dlho. Presne štyri dni a desať hodín. Keď tak uvažujem, naposledy chvíľu predtým, ako do mňa Mellisa v ten osudný večer narazila.

„Ideš ďalej? Ešte nie som hotová," zvrtla sa na päte a kráčala do kuchyne. Pri jej posledných slovách mi zapulzovalo v rozkroku a sťažka som prehltol. Očividne mám pred sebou náročný deň. Prešiel som k stolu a usadil sa. Mellisa mi ponúkla kávu, čo som s radosťou prijal, keďže som mal naponáhlo a dennú rutinu som vynechal.

„Thomas nebol nadšený, že ideme spolu. Už mi dvakrát volal, aby si overil, či naozaj prídeš," nepatrne sa zasmiala.

„Snáď to rozchodí," odvrkol som spomenúc si na moment, ako sa ochotne ponúkol, že pre ňu príde. Neznámy bodavý pocit by som nazval žiarlivosťou, ale to mi prišlo absurdné.

„Je to Johnyho dlhoročný priateľ," poznamenala.

„Veď nič nevravím," prekvapene som dvihol obočie.

„Tváriš sa kyslo," uškrnula sa a privrela oči. Opätoval som jej úsmev a skĺzol po nej pohľadom. Začervenala sa a sklonila zahanbene hlavu, čo znovu pôsobilo na môj rozkrok. Nadýchol som sa a otočil sa smerom k hodinám na stene. Napätie medzi nami silnelo, čo si musela všimnúť aj ona, keďže sa pomrvila a odkašľala si.

„Daj mi päť minút," zvrtla sa a odišla do kúpeľne. Premýšľal som, čo ešte potrebuje na svojom dokonalom vzhľade vylepšovať, ale očividne ženy nie sú nikdy spokojné.

Po takmer dvadsiatich minútach, keď som už od nudy roloval facebook nástenku, sa konečne otvorili dvere a objavili sa Mellisa, vyzerajúc rovnako, ako keď do kúpeľne vchádzala.

„Môžeme?" nebol som si istý, či je jej skrášľovanie pri konci.

„Áno," vzala zo stola kľúče a pobrala sa k dverám. Vykročil som za ňou a doprial si pohľad na jej pozadie. Úzke čierne rifle a lodičky jej perfektne tvarovali postavu. Hnedý rolák na nej trochu visel, ale aj tak vyzerala dobre. Ako vždy.


Dotyk smrtiDonde viven las historias. Descúbrelo ahora